Keď sudičky stáli pri kolíske
Ste na omyle, ak si myslíte, že je z neho už taký starý kmeť. Len do jeho krásnej zbierky pribudli ďalšie štyri prilby a tak teraz je ich rovná stovka... „Tie posledné som kúpil v starožitníctve v Žiline. Sú z Česka i Slovenska a usudzujem, že sú asi z dvadsiatych rokov minulého storočia,“ hovorí vášnivý zberateľ. A po ktorých v súčasnosti najviac túži? „Po austrálskych a anglických asi tak z roku 1900,“ odpovedá.
Jozef Malík pracuje ako profesionálny hasič v Hasičskej a záchrannej službe v Čadci. Okrem toho vedie turzovský mladý dobrovoľný hasičský zbor. „Dráčikovia“ pod jeho vedením vyhrali nejednu súťaž. Svojej záľube – zbieraniu starých hasičských prílb sa venuje už dlhé roky. Začínal so štyrmi exponátmi. Chytilo ho to v Brne na výstave, ktorá bola venovaná hasičstvu. Zoznámil sa tam s Pavlom Pokoradym z Českého Brezova okresu Poltár. Nebol to žiaden nováčik. Vlastnil množstvo prílb z celého sveta. Nakontaktoval ho na zberateľov a tým popohnal Jozefovho koníčka do sveta. Ako prvá pribudla k štyrom pôvodným prilba zo Švajčiarska z roku 1938. Do zbierky mu prispeli aj Kysučania. Jednu dostal z hasičského zboru z Rakovej, ďalšiu od dlhoročného zanieteného hasiča Jozefa Rosinu z Čadce. V obidvoch prípadoch darcovia vedeli, že historické prilby sa dostali do správnych rúk.
V zbierke má Jozef
prilby z takmer celého sveta. Ameriky, Kanady, Nového Zélandu, Japonska, Singapuru. Tiež Európy, odkiaľ má zastúpenie takmer každá krajina. Rovnako ako klobúk ku dáme, patrí prilba k hasičovi. Zberateľ vysvetľuje, že je najdôležitejšou ochrannou pomôckou. Hasiča chránila oddávna, bez nej by nemohol ísť likvidovať požiar. Ako hovorí J. Malík, každá krajina má svoj vlastný štýl. Tradičné prilby podľa jeho slov už zanikajú. V jeho zbierke nie sú len historické, tiež súčasné. Jedna z nich je dokonca prederavená. Priniesli ju vojaci Umprofor z bývalej Juhoslávie. Mal ju na hlave požiarnik, ktorý padol pri likvidácii požiaru v čase Srbsko-Chorvátskej vojny. Sú v nej tri dierky, v jednej sa našiel aj náboj. Vo vitríne, kde prilby „sídlia“, vidíme aj tie z II. svetovej vojny. K požiarnikom sa mnohé dostali potom, ako ich zobrali mŕtvym vojakom, prestriekali ich a zmenili ich funkčnosť na hasičské.
Klub zberateľov
hasičských prílb
Sídli na Novom Zélande. Jeho členom je aj Jozef Malík. Pravidelne mu posielajú adresáre, spravodajcov a ďalšie potrebné informácie. A ako sa prilby vymieňajú? Podobne ako pri iných inzerátoch. Posiela sa „podobienka“, teda fotografia. Jozef vie o svojom koníčkovi veľmi pútavo rozprávať Na Slovensku skutočne nie je veľa takýchto špecialistov. Okrem prílb zbiera turzovský hasič aj identifikačné nášivky, takzvané „domovenky“, ktoré zdobia rukávy uniforiem. V súčasnosti ich má okolo 1200. Sú opäť z rôznych kútov sveta. Zastúpené sú krajiny ako Portoriko, Brazília, Nový Zéland, Singapur či Japonsko.
Makiet hasičských áut
má okolo osemsto a stále ich pribúda. Nejde však o lacnú záležitosť. Ukazuje na posledné, ktoré mu pribudlo a ktoré vyšlo na dve tisícky. Ani to mu nestačí. V jeho zbierke sú tiež hasičské striekačky. Dve konské, jedna dvojkolesová motorová a jedna prenosná motorová. Je aj spolumajiteľom krásneho autíčka Škoda hasič 505 z roku 1928. Všetky exponáty, ktoré zbiera, má v láske. Tú vidieť aj keď nám ukazuje prilby. Vôbec ho nezaskočíme s otázkou na čo slúžili takzvané kohúty. Vraj jednak na ochranu hasičovej hlavy, keby na prilbu spadol nejaký ťažký predmet, zároveň určovali aj jednotlivé posty. Podľa kohúta sa teda dalo jednoznačne určiť, či išlo o hasiča, veliteľa, alebo napríklad zborového doktora. Hasiča Jozefa sa pýtame, či neplánuje zbierku obohatiť napríklad o šable či sekerky. Krúti hlavou, zatiaľ vraj nie. Nuž vidíte, a vy ste si možno mysleli, že nepatrí k skromným. On sa však drží len svojho obľúbeného artiklu...
