A možností bolo naozaj neúrekom. Hlavným zameraním tábora boli kone, starostlivosť o ne a samozrejme jazdenie.
Každý deň sme vyrážali na bicykloch do jazdeckého klubu Makov, kde sme strávili zhruba pol dňa pri koňoch. Všetci sa naučili ako koníka správne podržať, vyčistiť stajňu, vykefovať ho, ako jazdiť, cválať, klusať... Ak si myslíte že je to také jednoduché, tak si to vyskúšajte! Nás to však neodradilo a veselo sme sa s tým popasovali. Ku koncu týždňa nám práca išla pekne od ruky a na koni sme cválali ako pravý zálesák alebo indián.
Keď sme práve nejazdili , mali sme pripravený bohatý program. Vyrábali sme si vrecúška na „makováky“, čo boli naše fiktívne táborové peniaze, zašportovali na Bláznivých olympijských hrách, každý si vyrobil svoje farebné táborové tričko a hľadali sme ukrytý táborový poklad. V stredu sme si urobili celodenný výlet . Už ste niekedy šliapali 5 kilometrov do kopca na kúpalisko? Aj nám sa to zdalo nemožné, a predsa to bola pravda. Na slovensko-českej hranici je chata na Kmínku a hneď vedľa nej je krásny bazén, ktorý nám poskytol vytúžené osvieženie v teplý letný deň a bol milou odmenou za „vysokohorskú turistiku“.
Zaplávali sme si, vybláznili sme sa a pobrali sme sa naspäť do nášho tábora. Príjemne unavení sme si večer grilovali klobásky a zaspievali pesničky pri ohni.
Týždeň prešiel veľmi rýchlo a nadišiel čas rozlúčky. Avšak predtým nastalo vyvrcholenie tábora a to „Makovácka burza“, na ktorej sme si mohli vymeniť naše ťažko našetrené „makováky“ ktoré sme získavali ako odmenu na rôznych súťažiach za rôzne hodnotné ceny, hračky a drobnosti.
Na záver úryvok z našej táborovej pesničky: „Už sa teraz všetci hrozne tešíme, že sa o rok zase spolu stretneme, už sa všetci hrozne teraz tešíme, a jé jé na konééé.“