I keď sám hovorí, že o tom, prečo sa rozhodol zmeniť spôsob života, by sa dala napísať kniha, skrátene povedané, mal dosť unáhleného spôsobu života a na rozdiel od ostatných, ktorí majú rovnaké pocity, rozhodol sa s tým niečo urobiť. Odišiel na koniec sveta.
Tak sa naozaj jeho gazdovstvo, farma či ranč volá. Môžeme miestu, kde žije s manželkou Máriou, hovoriť akokoľvek, jeden prívlastok je však nespochybniteľný – malebné. Keď prídete do vrchov v Novej Bystrici – Vychylovke, vo výške 900 metrov nad morom vám nenápadná tabuľka oznámi, ktorým smerom sa dostanete Na koniec sveta. Otvorí sa vám nádherná panoráma kysuckých vrchov, každý inej zelenej farby. Koniec sveta je takmer rovnako vysoký ako všetky ostatné okolo. Okrem vlastného domova tu dočasný nachádzajú aj dovolenkári a turisti. Ivan Janec s Máriou tu žijú 10 rokov. Zo starej chalupy urobili niečo, o čom mnohí ľudia iba snívajú. Dovolenkárom ponúkajú ubytovanie, reštauráciu a najmä kus prírody, kde by pobyty mali predpisovať psychoterapeuti na recept.
Na upokojenie mysle aj zotavenie tela. Na ich gazdovstve nájdete azda všetko, čo sa chovať dá. Kone, kravku, kozy, zajace, sliepky, kačky, husi, ovce, barany, holuby, psi. Všetko je za domom, okolo je čisto, nič nezapácha, takže ani my sme počas návštevy netušili, že máme blízko toľko spoločníkov. Akurát koníky za ohradou a pes vo voliére prezrádzali lásku domácich ku zvieratám. Raritou je určite sedemnásťročná hus Zuza. Kríva, no občas zabudne, ktorá noha ju vlastne bolí. Kobylka Broňa má teraz niekoľkodňové žriebätko. Meno jej vybrali z esemesiek, ktoré posielali hostia. V hre boli mená ako Salko, Semtex, Sultán, Semir, Silák, Saxofón či Sivan. No napokon zvíťazilo meno Severko. Muselo byť na S, pretože jeho otcom je Salo z Rakovej. Zajace si tu voľne behajú po lúke a potom sa vracajú na gazdovstvo. Dokonca dve šteniatka dojčí koza Žofka, no o tom píšeme na inej strane v tomto čísle. „Každé zviera u nás dožije a má meno. Ráno k nim vstávame okolo šiestej, za dve hodinky ich obriadime, nakŕmime,“ hovorí I. Janec.
„Robíme to sami, len s manželkou. Deti sú vo svete. A kde je robota, tam mladí ľudia nezavadzajú,“ pokračuje s úsmevom. „Chceli sme podnikať v cestovnom ruchu. Podávali sme niekoľko žiadostí, stálo nás to mnoho peňazí, no napokon sme sa presvedčili, že sľúbené dotácie a pomoc sú len prázdne reči,“ dodáva pani Mária. Aj napriek tejto skúsenosti sa nevzdali a svoje plány uskutočnili. O ich Konci sveta vedia vo Francúzsku, Švajčiarsku. Turisti sa sem vracajú, aby obdivovali Bystrickú dolinu na Kysuciach, ale i okolitú oravskú prírodu či Vrátnu. Koniec sveta je rajom pre rodiny s deťmi. A to aj v zime. Za domom je 500-metrový vlek. „Poriadnu šarapatu nám urobilo, keď tento rok Kysučania hovorili, koľko je na Kysuciach snehu, že sa nedá nikde dostať. My máme vlastnú frézu a cestu sme mali odpratanú ako málokde.“ Pri ubytovávaní majú Janecovci všelijaké skúsenosti. Niektorí chcú pomôcť pri statku, iní okúsiť jazdu na koni. Aj hostia bývajú rôzni. Azda najhorší sú mladí ľudia. „Nechávajú neporiadok, ničia veci a zariadenie. Radšej budeme týždeň bez príjmu ako ich ubytovať,“ hovorí I. Janec. No takmer všetci chcú okúsiť kysucké špeciality – podlesníčky, halušky, borovičku s horcom. Okrem turistov sa tu každý rok rekreujú aj postihnuté deti.
Keď chceme, aby Ivan Janec porovnal, čo je dobré v prírode a čo v meste, odpovedá stroho: „V meste nič nie je dobré.“ Do mesta zbehne, len keď mu treba ísť k zubárovi, niečo nakúpiť.
„Desať rokov sme neboli na dovolenke. Máme tu malý rybník s kaprami. Sadneme si k nemu na lavičku a ja som akože v Chorvátsku a žena v Bulharsku. To je naša najlepšia dovolenka.“
Takéto miesto, takáto farma a takýto život, sa nedá vymyslieť. Miesto sa musí sa nájsť, farma postaviť a život žiť. Málokto však má také šťastie, že to všetko dokáže. Janecovci ho majú. Vážia si ho a navyše sa o oň dokážu deliť aj s ostatnými.
Autor: iva
