Chceli mu oddialiť vojenčinu, no vojne sa nevyhol

František Kováč sa narodil v Krásne nad Kysucou 2. januára 1925. Sudičky mu do vienka pri narodení pripravili v živote i krušné chvíle. Je jedným zo žijúcich pamätníkov Slovenského národného povstania (SNP) a aktívny účastník partizánskeho odboja.


„V rodnom liste mám síce napísané, že som sa narodil deň po novom roku, ale v skutočnosti to bolo ešte pred Silvestrom,“ poopravil údaj svojho narodenia František Kováč. Vraj otec povedal, že nech ho do matriky zapíšu až v novom roku, že pôjde vojenčiť o rok neskôr. Do jeho života však zasiahlo niečo oveľa horšie. Niečo, čo postihlo celý svet. Bola to druhá svetová vojna. Osud sa s Františkom nemaznal. „Ako desaťročný som prišiel o otca a odvtedy som chodil po službách. Bol som vychovaný ako bezdomovec.“ Pri týchto slovách počuť trpkosť v jeho hlase. Vychodil osem rokov ľudovej školy a svoje vzdelanie si dopĺňal až po skončení vojny. Celý život pracoval v strojárenskom podniku v Kysuckom Novom Meste a teraz si užíva na dôchodku zaslúžený oddych v rodnom Krásne.
Predtým ako Slovensko zachvátilo povstanie, pracoval v Strážove na Rajčianke pri úprave rieky. „Vedeli sme, aké chýry sa šíria, videli sme, čo sa deje v Žiline,“ spomína si na udalosti spred šesťdesiatichdvoch rokov bývalý partizán. „29. augusta 1944 otvorili žilinské kasárne a rozdávali zbrane vojakom i civilistom a my sme šli tiež,“ hovorí František o začiatku svojej novej životnej etapy. „My, mladí, sme šli na zraz, ktorý bol na Martinských Holiach, tam sme sa zhromaždili a prešli cez Priekopu, aby sme bojovali v Rajeckej doline,“ opisuje prvé kroky odvážlivcov, ktorí chceli prispieť k oslobodeniu svojej vlasti spod nemeckého jarma. „Keď v septembri Nemci dobyli Rajeckú dolinu, odišiel som do Zázrivej, kde operovala veľká partizánska skupina zložená najmä z Rusov,“ povie František a na chvíľu sa pohrúži do svojich spomienok. „Odtiaľ sme robili výpady,“ preruší ticho a pripomenie si ďalší výjav z tých čias. „Napríklad sme zničili stĺp elektrického vedenia pri Čadci, alebo sme hľadali prechody v horách. To bola naša práca,“ zakončí sám pre seba. „Rusi vedeli, ako sa vedie partizánska vojna,“ myslí si s odstupom času František. „Mali vybudované zázemie. Vedeli, že dôležitá je strava,“ hovorí na margo malých skupín, ktoré sa veľmi rýchlo rozpadali. „Rusi mali slovenské peniaze, zašli za starostom Zázrivej a ten im za ne zaobstaral prasa,“ prezrádza stravovací systém bývalý člen partizánskej skupiny Stalin – Ivanov, ktorá operovala po celom Slovensku a bola zabezpečená aj po finančnej stránke. „Podľa mňa partizánska vojna stroskotala na nedostatku potravín,“ uvažuje nahlas.
„Tri dni pred Vianocami ma zajali. Boli tam obchodníci, tí vedeli, kde máme rozmiestnené bunkre a tí zradili,“ zaspomína na deň zrady František. Chytili dvoch Slovákov a ostatní zajatci boli Rusi. „Nevedel som, čo so mnou bude,“ opisuje svoje pocity po tom, ako ich odhalili. „Rusov od nás oddelili a mňa poslali sedieť do Žiliny.“ Potom ho presúvali po rôznych miestach. Zo Žiliny zajatého Františka poslali do Trenčína, nasledovala Sereď až skončil v koncentračnom tábore v Berlíne. „Tam vyberali mladých a zdravých  chlapcov na roboty v Hanoveri. Ale vo februári už postupoval front a Nemci nás premiestnili do iného koncentráku.“ Zajatcov presunuli do smutne známeho koncentračného tábora v Mauthausene. „Musím povedať, že aj mne visel život na vlásku,“ priznáva František svoj strach. „Vo vagóne, v ktorom nás prevážali, som sedel pri dverách a prechladol som na obličky. Mal som tam kamaráta Pavla Kučeru, ktorý bol tiež z Krásna a celé zajatie sme prežili spolu,“ zaloví v pamäti po ďalšej spomienke. „Ja som sa zvíjal v horúčke a on nado mnou plakal, že ako sa vráti bezo mňa domov,“ rozpráva o súžení svojho spoločníka. „Vtedy zomrelo veľa ľudí. Bez jedla a pitia sme prežili šesť dní a nocí,“ pokračuje František v strašidelnom rozprávaní. „Keď sme prišli na miesto, Nemci nachystali dvojmetrové dosky, na ktoré sme priviazali mŕtvych a potom sme ich na chrbte museli odniesť.“ V Mauthausene zajatci pracovali na železnici. Za úlohu mali spojazdniť jednu koľaj rozbombardovanej trate, aby malo kade ustupovať nemecké vojsko. „V tábore bol každé ráno nástup. Pomocníci chodili po barakoch a keď niekto nevládal vstať, vyzliekli ho donaha a naložili na vozík,“ pridáva ďalší príšerný obraz z hrôzy nemeckých zajateckých táborov. „Ľudia sa ešte hýbali a oni ich hodili do pece. Nie do elektrickej, v ktorej by ich spopolnili,“ rozpráva František a pomáha si pri tom gestami. „To bola pec, v ktorej sa kúrilo a ľudské telá sa nespálili, ale len akoby prepiekli a telá potom vyviezli na breh rieky,“ opisuje fašistické zverstvá z koncentrákov. „Vraj kusy ľudských tiel vrany a vtáky rozniesli pozdĺž rieky až do Linzu,“ prerozprával František spomienky tamojších obyvateľov, o ktoré sa s bývalými zajatcami podelili pri návšteve Mauthausenu po rokoch, keď vojna už dávno skončila. „Front postupoval a Nemci ustupovali. Premiestnili nás do Ebensee a tam nás oslobodili Američania. Pamätám si, ako Nemci utekali a na stráž postavili starých ľudí. V noci nás obchádzali Rusi a hovorili nám, aby sme neutekali, že škoda každého ďalšieho života, lebo americká armáda je už blízko.“ Tábor bol naozaj oslobodený a zajatci sa mohli voľne pohybovať. V skladoch si vyberali oblečenie a mohli sa konečne najesť. „Vtedy sme sa s Palom Kučerom rozdelili, stratili sme v tom dave jeden druhému. On prišiel domov o dva týždne skôr a nikto mu nechcel veriť, že žijem,“ objaví sa na tvári starého muža konečne úsmev. „Uverili, až keď ma uvideli,“ uzavrel kruh svojich spomienok František Kováč.
Ak niekedy navštívite pamätník v Mauthausene, zostaňte si pozrieť film so svedeckými výpoveďami ľudí, ktorí zajatie prežili. Medzi nimi nájdete aj tvár Františka Kováča ako opisuje hrôzu, ktorú zažil na vlastnej koži.     

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Kysuce

Komerčné články

  1. Trhy, história aj all inclusive. Kam k moru v Tunisku?
  2. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  3. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby
  4. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo
  5. Za dovolenkové škody vyplatila Allianz o 41 percent viac
  6. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto?
  7. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta
  8. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  1. Záhradkári, pracujte len ráno a večer
  2. Trhy, história aj all inclusive. Kam k moru v Tunisku?
  3. OTS: LESY SR sa dištancujú od nepravdivých tvrdení
  4. Influenceri vzali na dovolenku ľudí, ktorých nepoznali
  5. Uprostred leta prichádza princ na bielom koni
  6. Letná revolúcia a špeciál o mužoch a našich svetoch
  7. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu
  8. Stanovisko LESY Slovenskej republiky, š. p.
  1. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby 21 636
  2. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu 7 754
  3. Na Devín kyvadlovou dopravou zadarmo 3 082
  4. Apartmány pri mori nie sú len pre smerákov. Kde nájdete lacné? 2 980
  5. Hodnotenie profesionála: Ako je Turecko pripravené na leto? 2 453
  6. Inšpirujte sa tajomstvom najšťastnejších krajín sveta 2 256
  7. Čo môže spôsobiť minúta navyše pri pražení kávy? 1 966
  8. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 1 855
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (11. - 17.7.1925)
  2. Tomáš Hrubý: Zkusil jsi to vypnout a znovu zapnout?
  3. Daniel Bíro: Adrián Ferenčík ako rušňovodič viedol viaceré typy vlakov. Čím sa vyznačuje práca rušňovodiča z jeho pohľadu?
  4. Vladimír Bačišin: Neografia, a.s. Martin opäť so zväčšujúcou sa čiernou dierou
  5. Marek Strapko: Prezident mieru sa ide hrať na vojačikov
  6. Iveta Grootová: Darček
  7. Ivan Čáni: Blaha a Kaliňák junior narazili ale napriek tomu ďalej ohlupujú svoj už aj tak dostatočne ohlúpený fan club.
  8. Iveta Grootová: Na stanici
  1. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej. 26 890
  2. Viktor Pamula: Fico je nebezpečný 16 457
  3. Michael Achberger: Prestaňte rátať kalórie. Toto vás naučí chudnúť jednoduchšie! 11 945
  4. Ján Valchár: Delúzia svätých Cyrila a Metoda 7 514
  5. Juraj Kumičák: Ako Cyril a Metod fašistom pomáhali... 6 775
  6. Dávid Polák: Denník Dezoláta 6 385
  7. Ján Valchár: Poslušne hlásim, som doma! 4 790
  8. Martin Halás: Vypískali sme aj Čaputovú a Hegera. A nikto sa tým nechválil 4 155
  1. INESS: Aké je (ne)produktívne zdravotníctvo?
  2. Marcel Rebro: Prezident v maskáčoch: Pellegrini sa ide hrať na vojačika, zatiaľ čo krajina horí
  3. Marcel Rebro: Fico medzi čajom a oknom: Moskva nerada, keď sa kamoši pretvarujú
  4. Věra Tepličková: Krutá rana pre opozíciu: Minister Takáč opäť nakupoval potraviny
  5. Post Bellum SK: Pán minister, nacistickému Nemecku nikto nič neodpustil
  6. Marian Nanias: Systém emisných povoleniek v EÚ.
  7. Roman Kebísek: Básnik Byron vraj „miloval len jednu“ – Chaworthovú
  8. Věra Tepličková: O Cintuloch a Ficoch alebo Otázky bez odpovedí
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

ZSSK pokrýva Wi-Fi službou už viac ako 75 % svojho vozového parku

Hoci palubný internet patrí medzi bežný štandard na železnici, jeho občasná nedostupnosť nemusí byť spôsobená technickou poruchou.


Žiaduce sú viaceré lokality.


Najdlhší most na magistrále prechádza rekonštrukciou.

Letná jazda je možná cez obchádzky.


Spoločné rodinné výlety, detská fantázia rozbehnutá na plné obrátky a zážitky, na ktoré sa nezabúda.


  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (11. - 17.7.1925)
  2. Tomáš Hrubý: Zkusil jsi to vypnout a znovu zapnout?
  3. Daniel Bíro: Adrián Ferenčík ako rušňovodič viedol viaceré typy vlakov. Čím sa vyznačuje práca rušňovodiča z jeho pohľadu?
  4. Vladimír Bačišin: Neografia, a.s. Martin opäť so zväčšujúcou sa čiernou dierou
  5. Marek Strapko: Prezident mieru sa ide hrať na vojačikov
  6. Iveta Grootová: Darček
  7. Ivan Čáni: Blaha a Kaliňák junior narazili ale napriek tomu ďalej ohlupujú svoj už aj tak dostatočne ohlúpený fan club.
  8. Iveta Grootová: Na stanici
  1. Radko Mačuha: Oslobodenie prichádza z Východnej. 26 890
  2. Viktor Pamula: Fico je nebezpečný 16 457
  3. Michael Achberger: Prestaňte rátať kalórie. Toto vás naučí chudnúť jednoduchšie! 11 945
  4. Ján Valchár: Delúzia svätých Cyrila a Metoda 7 514
  5. Juraj Kumičák: Ako Cyril a Metod fašistom pomáhali... 6 775
  6. Dávid Polák: Denník Dezoláta 6 385
  7. Ján Valchár: Poslušne hlásim, som doma! 4 790
  8. Martin Halás: Vypískali sme aj Čaputovú a Hegera. A nikto sa tým nechválil 4 155
  1. INESS: Aké je (ne)produktívne zdravotníctvo?
  2. Marcel Rebro: Prezident v maskáčoch: Pellegrini sa ide hrať na vojačika, zatiaľ čo krajina horí
  3. Marcel Rebro: Fico medzi čajom a oknom: Moskva nerada, keď sa kamoši pretvarujú
  4. Věra Tepličková: Krutá rana pre opozíciu: Minister Takáč opäť nakupoval potraviny
  5. Post Bellum SK: Pán minister, nacistickému Nemecku nikto nič neodpustil
  6. Marian Nanias: Systém emisných povoleniek v EÚ.
  7. Roman Kebísek: Básnik Byron vraj „miloval len jednu“ – Chaworthovú
  8. Věra Tepličková: O Cintuloch a Ficoch alebo Otázky bez odpovedí

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu