Ako dýchajú naše vrchy

Leto sa pomaly, ale isto končí, no cykloturistická sezóna pokračuje, ba po horúcom júli naberá na obrátkach. A predsa sme sa na ďalšiu púť po okolí vybrali v ten najslnečnejší deň. Viedla na moravský vrch Lysú horu (1323 m. n. m.), ktorý možno vidieť zo všetkých kysuckých kopcov, pretože ich prevyšuje a pokračovala na Veľkú Raču (1 236 m. n. m.), najvyššiu horu celých Kysúc. Chceli sme porovnať atmosféru oboch vrchov a zažiť nové dobrodružstvá.
Ako som už spomínal, na Lysú horu, jasne sa črtajúcu zo zákopčianskych, krásňanských i neslušských vrchov, sme sa vybrali v jeden z najkrajších dní roka. Ráno bolo utešené, zaliate slnečnými lúčmi. Cesta sa z Turzovky mierne dvíha do kopcov, a to až k hraniciam s Českou republikou. Pred hraničným priechodom sa vyberieme po červenej značke, ktorá kopíruje štátnu hranicu až k horskej chate Doroťanka. Tu sa lesná cestička kľukatí viac na českú stranu. Pokračujeme na Bílý Kříž, kde sa v nádhernom prostredí nachádzajú rekreačné chaty a bufety. Pri Vysalaje je rázcestie. Tu už turistická značka smeruje pomedzi chatky až na asfaltovú cestu. Vedie na vrchol hory. Pribúda stúpania i horúčavy dňa. Chvíľami musíme zastaviť, aby sme sa nadýchali a posilnili tekutinami. Po trištvrtehodinovom stúpaní sa dostávame na vrchol. Konečne! Stálo to za námahu, pretože pred nami sa otvára neuveriteľný výhľad. Viditeľnosť je perfektná. Môžeme sa pokochať pohľadom na Západné Tatry na jednej strane a na Hrubý Jeseník na strane druhej. Vôkol nás sa rozprestiera panoráma zelených dolín a hlbokých roklín.
Doplníme tekutiny a spúšťame sa dole. Cez údolie sa potom dostávame k vodnému dielu Šance. Cesta okolo priehrady vedie do Starých Hámrov. Nasleduje stupák k hraničnému priechodu Klokočov - Konečná - Bílá. A už cítime Veľkú Raču, náš ďalší cieľ.
Tu sa treba dostať do Oščadnice - Dedovky, kde je lanovka. Všade okolo nás turisti, aj vybavenie je perfektné. Hneď na prvý pohľad vidieť, že ľudia na Rači sa venujú rozvoju turizmu, že ho majú, ako sa hovorí, v malíčku. Teraz vystupujeme lesnou cestou smerom k Lalikom. Aj tu je stúpanie prudké, no pri ďalšej lanovke sa nám otvára výhľad na krásne kysucké kopce, ktoré sa priam pod nami vlnia, takže sa stráca aj únava. A ideme ďalej. Na pravej strane vidíme unikátne skalné diery. Človek si tu uvedomí, aká je príroda rozmanitá. Všade okolo nás sa plazia kríčky čučoriednika. Odtrhneme si zopár bobúľ – na občerstvenie. Pomaly sa dostávame na vrchol. Krása, krása a ešte raz krása! Všade dookola. Počasie je ideálne, len samota je trochu smutná. Nevieme zatiaľ ten náš najvyšší vrch sprístupniť širšej verejnosti...
Opäť sa spúšťame dolu, na chotárnu cestu, ktorá vedie ku Kalinovskému vrchu. Vidieť tu stopy po ťažbe dreva a vypaľovaní jeho zvyškov. Nasleduje osada Hackov a po turistickej či tiež MTB značke sa dostávame do údolia. Sme doma.