Približne 6 miliónov obetí boli Židia, čo predstavovalo viac ako dve tretiny celkovej populácie európskeho Židovstva. Ďalšími obeťami bolo poľské, ruské a ukrajinské obyvateľstvo a vojnoví zajatci, rómske etnikum, socialisti, homosexuáli a ľudia s fyzickým alebo mentálnym postihnutím. Nemecká ríša označila Židov, Rómov a ďalšie skupiny ľudí za asociálov a izolovala ich v getách a neskôr v koncentračných táboroch. V roku 1941 po otvorení východného frontu boli vyslané špeciálne oddiely SS do okupovaných oblastí Poľska, pobaltských krajín, Ukrajiny, Ruska, Bieloruska a Rumunska, aby vraždili Židov, komunistov a Rómov.
V druhej polovici roku 1941 a začiatkom roku 1942 sa začalo s „konečným riešením“, t. z. likvidáciou týchto skupín obyvateľstva, keď sa vedúci činitelia SS dohodli na najefektívnejšom spôsobe ich masového vyhladzovania. Koncentračné tábory sa začali prerábať na vyhladzovacie tábory, v ktorých sa začal používať otravný plyn na likvidáciu ľudí. Konečné riešenie sa systematicky vykonávalo tri roky. Mladí a zdraví ľudia sa využívali na nútené práce, kde pracovali, až kým neumreli od vyčerpania alebo na nákazlivé choroby. Zvyšok, vrátane 1,5 milióna detí, išiel rovno do plynových komôr. Mŕtvoly ľudí potom pálili v kremačných peciach. Vlasy, topánky, okuliare a dokonca zlaté zuby obetiam systematicky odoberali a recyklovali. Táto mašinéria vyvražďovania sa zastavila až vtedy, keď tábory oslobodili spojenecké vojská.
K spomienkam na tento deň sa pripojili aj študenti a zamestnanci Gymnázia v Kysuckom Novom Meste, ktorého zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj. Za spolupráce učiteľov humanitných predmetov na škole boli pripravené rôzne podujatia. Alena Prievozníková, ktorá sa v marci tohto roku zúčastnila na dvojtýždňovom seminári, organizovanom centrom pre výskum holokaustu, Yad Vashem, v izraelskom hlavnom meste Jeruzalem, v spolupráci s ďalšími učiteľmi, pripravila rozsiahlu výstavu fotografií a ďalšieho faktografického materiálu, poskytnutého inštitúciou Yad Vashem, a oboznamujúcu študentov s príčinami, samotným priebehom ako aj výsledkami holokaustu.
Pre študentov boli zorganizované dve prednášky, venované dejinám holokaustu ako aj histórii štátu Izrael a súčasnému vývoju na Blízkom východe. Študenti a niektorí zamestnanci gymnázia sa zúčastnili na exkurzii do najväčšieho vyhladzovacieho tábora Osvienčim v Poľsku. Organizátori v rámci podujatí venovaných tomuto pamätnému dňu sa nesnažili zdôrazňovať len tragické udalosti a hrôzy, ktoré sa odohrali počas 2. svetovej vojny, ale vyzdvihli tiež odkaz holokaustu pre dnešok, ktorý spočíva v myšlienkach tolerancie, vzájomného pochopenia a spolužitia rôznych národov, národností a etník v súčasnosti.
