Budú sa platiť zbytočné výjazdy záchranárov?

Okrem toho ľudia často zneužívajú aj linku 155 či 112. Čo sa týka Kysúc, v súčasnej dobe preberá oznámenia a následne vysiela do terénu najbližšiu posádku operačné stredisko ZZS v Žiline.

„Naša spoločnosť a predtým NsP Čadca, prevádzkovala dispečing 155 do 4.5.2006. Ku koncu tohto obdobia sme za mesiac zaznamenali viac ako 1500 telefonátov na linku 155. Z toho bolo mesačne približne 400 volaní riešených výjazdom s vozidlami rýchlej lekárskej pomoci či pohotovosti. Čo sa týka ostatných volaní, išlo zväčša o „zneužitie“ tiesňovej linky. Väčšinou volali deti a používali neslušné slová. Skutočné zneužitia sú však ďaleko horšie. Ide o uskutočnený výjazd k udalosti, ktorá sa nestala, pritom v tom istom čase mohlo dôjsť napríklad k nehode. Posádka RLP však bola na inom mieste. To mohlo zapríčiniť zbytočné úmrtia. Takéto volanie sa dá postihnúť pokutou do výšky 50 000 Sk. Problém je, že telekomunikácie poskytnú meno k číslu takéhoto volajúceho len polícii, čo je zdĺhavé. Preto sa zatiaľ žiaden takýto prípad neprešetroval a ani nepokutoval,“ hovorí riaditeľ Zdravotnej záchrannej služby Kysuce, s.r.o MUDr. Ivo Hybrant.

Ako ďalej uviedol, na operačnom stredisku Zdravotnej záchrannej služby v Žiline pracujú ľudia, ktorí dobre nepoznajú kysucký región a preto musia volajúci presne označiť miesto zásahu. Kvôli tomu, aby nedochádzalo pri následnom hlásení výjazdu z operačného strediska na záchranku k skresleniu informácii. Treba uvádzať výrazné orientačné body, napríklad okolo kostola, za mostom doprava, alebo inak identifikovať odbočku. Môže totiž dôjsť k tomu, že posádka nedokáže nájsť nahlásené miesto. Vždy treba ísť čakať k hlavnej ceste a mávať na záchranku To všetko je v záujme čo najrýchlejšieho poskytnutia pomoci. Čísla domov sú v dedinách podľa I. Hybranta absolútne nepoužiteľné, pretože jedno je na začiatku dediny, druhé na konci a všetky ostatné uprostred.
„Súčasný problém je v tom, že ľudia volajú záchrannú zdravotnú službu k ochoreniam, ktoré nie sú indikované na výjazd záchranky. Vidieť to v tom, že sa počet výjazdov strojnásobil. To sa nepáči jednak ministerstvu, tiež zdravotným poisťovniam. Náklady na ZZS výrazne stúpajú. Práve takéto „zneužitia“ chce ministerstvo pokutovať. Problémom je však dokázať úmysel. V najbližšej dobe by mala vstúpiť do platnosti vyhláška, ktorá by presne určovala pravidlá .

Niektorí ľudia neváhajú zavolať záchranku o jednej hodine v noci, pretože nedokážu zaspať, alebo majú napríklad teplotu 37,5 stupňov celzia. Keď sú záchranky na takýchto výjazdoch, ľudia v tomto regióne, ktorí skutočne potrebujú pomoc, musia čakať na najbližšiu voľnú posádku. Tá však môže byť vzdialená aj viac ako 30 km. ZZS je určená na výjazd k život ohrozujúcim stavom a nie k chronickým ťažkostiam, ktoré majú pacienti už roky. Keď má pacient ťažkosti napríklad týždeň, alebo dva, tak má tento stav riešiť prostredníctvom obvodného lekára. Takýchto pacientov chce ministerstvo postihovať. Na druhej strane, niektorí ľudia váhajú a zavolajú doslova v „hodine dvanástej“. Pre ilustráciu môžem uviesť, že pred niekoľkými rokmi sme mali za mesiac približne 130 výjazdov. K dispozícii bolo jedno vozidlo RLP pre okresy Čadca aj Kysucké.Nové Mesto. Dnes naša spoločnosť ZZS Kysuce prevádzkuje štyri vozidlá v okrese Čadca a Kysucké Nové Mesto (2 RLP a 2 RZP) a uskutočníme asi 400 výjazdov za mesiac. K tomu ešte druhá spoločnosť urobí v okrese Čadca s dvomi vozidlami cez 100 za mesiac. Mesačný nárast teda predstavuje skoro 400 výjazdov,“ vysvetľuje.

Ako ďalej uviedol riaditeľ Hybrant, ich spoločnosť prevádzkuje 5 ambulancií, z toho dve rýchlej lekárskej pomoci (Čadca, Kysucké Nové Mesto) a tri rýchlej zdravotnej pomoci (Čadca, Nová Bystrica, Terchová). Zo 49 poskytovateľov ZZS je 10. až 12. najväčším na Slovensku.