Vo vysielaní verejnoprávnej televízie sa totiž rozbehol projekt pod názvom „Super telo“. Americká verzia „American losser“ bola najsledovanejšou reality show v Amerike. Do projektu sa prihlásili aj dvaja Kysučania. Pavla Straňavu už ako účastníka finále budeme môcť sledovať aj na obrazovkách STV. Rudo Kučák už toľko šťastia nemal. V rozhovore pre MY Kysucké noviny hovoril o sklamaní, ale aj nádeji, ktorú mu táto reality show priniesla.
Prečo chcete schudnúť?
Chcem byť šerblík.
Aha, môžete nám opísať takého „šerblíka“?
Šerblíci sú chudí, nagelovaní, opálení, proste krásni chlapci...
Máte sedavé zamestnanie, nepridali ste aj vďaka nemu na váhe?
Ako som začal pracovať v taxíku, tak som pribral asi 20 kíl..
Ako dlho pracujete v taxislužbe?
2 roky.
Stretli ste sa s narážkami z okolia, rodinného prostredia alebo priateľov na vašu váhu?
Mojím veľkým kritikom je moja mamina, stále mi opakuje to jediné slovíčko: chudni, chudni, chudni... Ale hlavne ja chcem schudnúť.
Prečo práve teraz? Máte 25 rokov. To ste sa doteraz nesnažili so svojou váhou niečo urobiť?
Áno, určite som chcel schudnúť aj pred tým a aj som schudol, ale vždy sa mi tá váha vrátila a stál som opäť na štartovacej čiare.
Asi vás motivovala aj táto súťaž...
Áno, bola to dosť veľká motivácia pre mňa. Pretože s určitosťou viem, že by som za tie tri mesiace dal zo seba minimálne 60 kíl.
Vaším cieľom je teda 90 kíl?
Áno.
Aké máte záľuby, záujmy, hobby...
Hokejbal, tenis, relax pri televízore a spoločenské akcie s priateľmi...
Ste športovo aktívny človek, hráte hokejbal na najvyššej možnej úrovni... V čom sú výhody a nevýhody vašej váhy? Chcete prísť o tie výhody, tým že stratíte na váhe?
Moja výhoda je to, že je ma ťažko odstaviť od loptičky.. Na druhej strane by som mohol byť o niečo živší, rýchlejší a čipernejší, keby som schudol. Čiže, asi by sa to vyrovnalo. Najdôležitejšie je zdravie a určite by som uľahčil aj svojim kĺbom.
Opíšte nám kasting v Banskej Bystrici...
No o súťaži som sa dozvedel z televízie. Poslal som aj prihlášku cez internet. Pozvánka mi však na moje prekvapenie neprichádzala. neskôr som počul o kastingoch, ktoré sa už rozbehli a najbližšie bol ten v Banskej Bystrici. Samozrejme som tam šiel aj s kamarátkou Luciou a Tomášom Urbaníkom. Proste sme vycestovali naslepo, pretože sme nevedeli, kedy sa začne.. Hneď, ako sme dorazili na miesto, si nás všimol štáb, ktorý bol pred hotelom, ako sa fotíme pred logom súťaže... Tí nám povedali, že kasting už začal, takže som sa stihol prihlásiť na poslednú chvíľu..
Stihli ste to na poslednú chvíľu.. Čo bolo potom?
Po registrácií a po „označkovaní“ súťažiaceho, teda mňa a môjho sprievodu, teda Lucky a Tomáša fialovými páskami na zápästí, som sa ocitol medzi mojimi spolubojovníkmi. Našiel som si tam aj kamarátku Renátu, ktorej som padol hneď do oka, a ktorá ma pasovala za veľkého favorita. Všetci súťažiaci absolvovali pohovor pred porotou, váženie. Do druhého kola postúpilo z asi stovky uchádzačov, sedemnásť medzi ktorými som bol aj ja. Nebolo mi však všetko jedno pri vyhlasovaní postupujúcich do druhého kola. Čítali mená podľa abecedy a moje písmeno už prešlo... No prišiel som medzi poslednými a medzi poslednými ma aj vybrali, takže mi odpadol kameň zo srdca. Potom nasledovali psychotesty, lekárske testy a ďalší pohovor s porotou, ktorá sa asi dvojnásobne rozrástla...
Vraj ste boli porote už známy...
Ako sme prišli na kasting, zastavil sa pri mne moderátor a robil so mnou rozhovor. Tam som mu všetko vysvetlil a bavilo sa celé osadenstvo aj so štábom. Po rozhovore som zožal potlesk.. No a keď som predstúpil pred porotu, začul som šepkanú vetu „to je on“ a už mi bolo jasné, že som asi zapôsobil.
V tom rozhovore vás moderátor označil za „kolosálneho“... Cítite sa ako kolos, ktorý šíri strach?
Nie kdeže, ja som mierumilovný človek...
Zapôsobili ste, no nestačilo to. Čo myslíte, prečo?
Problém bol zrejme v tom, že dvoch Kysučanov nemôžu zobrať z jedného kastingu, ktorí sa navyše poznali. Áno, je to o chudnutí, ale je to stále reality show. A navyše bol Palo ťažšou konkurenciou...
Piatkový kasting prešiel a vy ste sa sklamaný odobrali domov... Na čo ste vtedy mysleli?
Na bratislavský kasting... Bol som na vážkach, ísť-neísť. Napokon som sa odhodlal na druhý pokus. Nechcel som si neskôr vyčítať to, že som prišiel aj o poslednú šancu. Veľkou mierou mi pomohli moji kamaráti, ktorí ma podporili.
Ako to teda prebiehalo v Bratislave?
Už som vedel, že začiatok je o ôsmej hodine a tomu som podriadil aj príchod. Ako som sa ukázal pri vstupe, členovia ochranky ma privítali s úsmevom, pretože ma dobre poznali z Bystrice. Spoznali ma aj pri registrácii no na moje sklamanie mi oznámili, že sa už druhý- krát nemôžem zaregistrovať... O malú chvíľu už so mnou robili ďalší rozhovor. Potom sa ešte čakalo na producenta. Keď prišiel, potvrdil, že sa už nemôžem prihlásiť, ale že mi dá vedieť ako to dopadne v Bratislave a vyzistí, či by ma mohli ešte zobrať. Keď mi volal, potvrdil že moja účasť už nie je možná, že volal právnikom a tí mu to vyslovene zakázali, pretože je zakúpená licencia a podľa nej to už pre mňa, bohužiaľ, skončilo..
Po dvojnásobnom sklamaní idete napriek všetkému uskutočniť svoj cieľ?
(úsmev) Bude to veľmi ťažké, ale chcem...
Zaváhali ste, premýšľate nad druhým pokračovaním súťaže?
Áno, premýšľam nad dvojkou, pretože kde inde sa človek prinúti, ako v nejakej show, kde musí. A výhodou je aj prítomnosť profesionála, ktorý vás má pod dohľadom, takže sa veľmi nezničíte.. Aj to ma tam dosť ťahalo.
20. Určite ste zažili nejakú úsmevnú príhodu na kastingoch..
Veľká zábava bola pri mojom prvom rozhovore. Moderátor ma tam nazval mužným, silným, kolosálnym a keby ma videl niekde v uličke, tak by určite ušiel. Na otázku, prečo som sa prihlásil do súťaže, som mu to aj vysvetlil, že teraz sú v móde aj tzv. šerblíci, na ktorých letia baby. Využil som prítomnosť mojej kamarátky, do ktorej som bol kedysi „zalaskovaný“ a hádajte, akého má priateľa...
Akého?
Nagelovaného šerblíka... Prepáč Bohuš... (smiech)
Čo na to hovoria vaši priatelia? Ako reagovali, keď sa dopočuli a Vašom záujme o „Super telo“?
Všetci boli nadšení a už ma videli vo finále samozrejme... Žiaľ realita je iná. Myslím, že všetci, čo ma poznajú, by mi aj fandili..
Čo nájdeme vo vašej chladničke?
(smiech) Ja pre istotu nemám chladničku...
Určite máte svoj obľúbený nápoj, jedlo...
Nápoj? Bohužiaľ sladké limonády, to je asi moja najväčšia neresť. Veľa nezjem, aj keď nevyzerám, ale skôr vypijem viac tej limonády. Tých obľúbených jedál je asi viac, určite z talianskej kuchyne a niečo zo slovenskej...
Máte priateľku?
Momentálne nemám.. Takže všetky voľné krásky môžu písať na rkzp@azet.sk (smiech)
Držíte Pavlovi Straňavovi prsty?
Prajem mu samozrejme veľa šťastia. Nech dobre reprezentuje Kysuce a splní si svoj cieľ.
Tomáš Urbaník, foto: autor