Sobota, 23. január, 2021 | Meniny má MilošKrížovkyKrížovky

„Osady a pľace, kde vám je začiatok a koniec“...

Všetci, čo sa zaujímajú o minulosť, sa môžu tešiť na „lahôdku“. Pred Vianocami by mala vyjsť farebná publikácia o osadách a pľacoch v čadčianskom chotári.


Na zhruba sto stranách si „fajnšmekri“ pochutia na všetkom, čo sa autorovi Rudovi Gerátovi a jeho spolupracovníkom podarilo zozbierať. Išlo doslova o mravenčiu robotu, veď zistiť údaje o sedemdesiatichsiedmich osadách nebolo vôbec jednoduché. A to aj napriek tomu, že v nich žije dovedna okolo osem tisíc ľudí. Aj preto sa rysovalo dostatočné množstvo spolupracovníkov.

Ako to býva, napokon najväčšia ťarcha zostala na pleciach „iniciátorov“. Okrem iného, bolo treba nájsť aj pamätníkov, ktorí si ešte čo – to pamätajú o starých, zašlých časoch. Aj keď publikácia, ktorá určite obohatí knižný fond a poteší nejedného Kysučana či cezpoľného, je pred dokončením, poprosili sme autora Ruda Geráta, aby sme mohli dopredu nakuknúť pod pokrievku a trošku sa „navoňať“ čadčianskych pľacov...

Skryť Vypnúť reklamu

Kohút stojaci
na jednej nohe
Pohľad na mapu chotára Čadce nám na prvý pohľad pripomenie kus plastelíny, na troch koncoch natiahnutej rukou, ktorá z nej chcela odtrhnúť čo najväčší kus. Pri troške predstavivosti môžeme na mape vidieť postavu kohúta, stojaceho na jednej nohe a naťahujúceho krk kamsi k pohoriu Polom. Ktovie, čo tam chce vykikiríkať. Možno si predstaviť aj postavu mnícha s kapucňou, ktorý sa rozkročil ponad údolie Kysuce. Jednou nohou dosahuje na Chotárny kopec medzi Zákopčím a Krásnom, pričom sa dotýka chotára Dunajova a Ochodnice. Druhou sa opiera pri Mostoch u Jablunkova o hranicu so Sliezskom, pričom oddeľuje od seba chotár Rakovej a Svrčinovca. Hlava sa mu vklínila medzi Čierne, Skalité a Oščadnicu. Vrchol pomyselnej kapucne má na kóte Tri kopce.Táto poloha určuje aj susedov na jednotlivých stranách chotára. Je ich spolu desať. Žiadna kysucká obec ich nemá toľko. Vidno, že mesto je prirodzeným geografickým stredom Kysúc.
Najskôr prišli valasi

Skryť Vypnúť reklamu

Osídľovanie Čadce prebiehalo vo dvoch navzájom sa prelínajú-
cich vlnách. Najskôr valasi so svojimi stádami obsadzovali vrcholové časti okolitých kopcov, stavali si tam salaše, ktoré postupne prerastali na trvalé samostatné osady. Táto vlna osídľovania bola rozsahom malá. Jej pozostatkom sú pľace, roztrúsené vo vrchovinných polohách (Blažková, Burdovci, Belajka, Husárikovci, Kýčera, Drahošanka, Bryndziari, Ramšovci, Butovia a pod.) Sídla nie sú viazané na vodné toky, využívali skôr miestne pramene a studne. Do tohto procesu zasiahlo neskoršie kopaničiarske osídľovanie, ktorým sa obsadzovali územia od údolia rieky Kysuce a jej prítokov smerom k vrcholom kopcov. V tejto osídľovacej vlne, organizovanej budatínskym a strečnianskym panstvom, sa postupne obsadili údolia Milošovského potoka, Čadečianky, Rieky a postupne aj drobnejších tokov, ktoré vytvárajú kratšie doliny (Bukovský potok, Kyzkov potok a ďalšie). Potoky tvoria základnú osnovu celého systému osídlenia. Z celkového počtu 75 osád je bezprostredne na doliny naviazané okolo šesťdesiat, čo tvorí tri štvrtiny ich celkového počtu. Potoky boli životodarnou podmienkou ich existencie. V ostatných rokoch ich význam trochu poklesol, keď si obyvatelia vybudovali spádové vodovody, napojené na studne. Ľudia si potoky prestávajú vážiť, často ich využívajú na odkladanie odpadkov z dvorov, čo sa nutne prejavuje v ich znečisťovaní. Napriek tomu ostávajú potoky naďalej významných činiteľom životného prostredia osád.
Svätých mali v úcte

Skryť Vypnúť reklamu

Ľudia si od nepamäti označovali miesta, ktoré boli pre nich významné, znakmi zbožnej úcty. Nachádzame ich najmä pri prameňoch, ktoré poskytujú ľuďom zdroj života- zdravú vodu. Objavujú sa aj pri cestách, od ktorých odbočujú chodníky do okolitých osád. Neraz ich nájdeme aj tam, kde by to nikto nečakal. Tam spravidla pripomínajú tragické udalosti, ku ktorým došlo pred rokmi a o ktorých sa informácie šíria len ústnym podaním. A tam, kde sa nenašlo dosť miesta na stavby, zakotvené v zemi, postačí mnohokrát len skrinka so svätým obrázkom, zavesená na starom strome. Ťažko niekto spočíta všetky tie znamenia zbožnosti, roztrúsené po celom chotári mesta. Tam, kde tvoria dominanty, sú spomenuté pri opise jednotlivých osád. Týka sa to najmä kaplniek a krížov, ktoré sú postavené pri prameňoch a iných neprehliadnuteľných miestach. Tie ostatné, drobnejšie, ostanú naďalej významné najmä pre obyvateľov osád, pri ktorých stoja a pre náhodných návštevníkov.
Museli zasypať

protitankovú priekopu
Obdobie po druhej svetovej vojne prinieslo do života čadčianskych osád také prevratné zmeny, aké sa nedajú porovnať so žiadnym z predchádzajúcich období. Za uplynulé polstoročie tu došlo k totálnej prestavbe hospodárskej základne, spôsobu získavania obživy a uspokojovania základných ľudských potrieb.Prvoradou úlohou v povojnovom období bola oprava ciest, zničených prechodom frontu. Napríklad na ceste do Milošovej bola vykopaná protitanková priekopa, ktorú bolo treba zasypať a upraviť tak, aby sa po ceste mohlo jazdiť. V podstate boli prvé povojnové roky vyplnené týmito opravami. Až v rokoch 1949- 54 boli do volebného programu mesta na obdobie prvej päťročnice zakotvené aj perspektívne rozvojové akcie na osadách.. Postupovala elektrifikácia osád, ktorá sa začala ešte v medzivojnovom období. Dokončili sa práce na moste na Horelici. V akcii “Z” sa brigádnicky vybudovala lávka U Capka , v miestnej časti Rieka sa vybudovala pstruhová liaheň. Všetky tieto práce však znamenali viac-menej iba údržbu existujúceho stavu, aby sa nezhoršoval. Rozvojové zámery sa realizovali prednostne v centre mesta.

Osudy pľacov sú
všelijaké
Prvým badateľným javom, s ktorým sa stretávame pri návštevách jednotlivých pľacov je to, že sa zrastajú, že sa stierajú hranice medzi nimi. Je to prirodzený úkaz. Novou výstavbou sa pľace rozširujú až po hranice susedov, ktorí svoj životný priestor rozširujú tiež. Prejavuje sa to najmä pľacov v údoliach, pri cestách a pri potokoch, kde sa výstavba rozširuje intenzívnejšie . Zhlukovanie pľacov je očividné vo všetkých miestnych častiach, najmä na ich dolných koncoch (na Horelici okolo Sventka, na Podzávoze pri škole, v Milošovskej doline i v Rieke).
Naopak, na stráňach a na kopcoch sa pľace zmenšujú, počet domov klesá. Pôvodní majitelia dreveníc- starí ľudia- ich už nevládzu opravovať a udržiavať. Ak ich nezískajú a nezačnú sa o ne starať chalupári, ich koniec je neodvratný. Výrazne sa to prejavuje najmä v javorníckej časti chotára Čadce, kde už viaceré zanikli (napríklad ) a ďalšie sa udržiavajú len vďaka spomenutým chalupárom.

Keď sa hovorí o pľaci
a miestnej časti
Tieto zmeny vyvolávajú aj potrebu špecifického označovania rôznych druhov usadlostí. Pôvodné pomenovanie pľac sa hodí na označenie skupiny domov a hospodárskych stavieb na pôvodnom historickom zárubku, ktoré sú viditeľne oddelené od ostatnej zástavby. Z celkového počtu 75 čadčianskycgh pľacov môžeme toto označenie bez problémov použiť na tieto pľace: Kravarky, Kýčera, U Bryndzary, U Veščary, U Juroši, U Ramši, U Capka, Dejovka, U Vilča, Belajka, U Husárika, Blažková, Lazy, U Krkošky, U Buty, Kýčerka.
Názvom miestna časť pomenúvame skupinu pľacov, ktoré bez ohľadu na to, či sa zrástli do väčšieho, rozsiahlejšieho sídelného útvaru, alebo existujú samostatne, ale spoločne vytvárajú väčší celok. Ako sme už uviedli, svoje označenie majú podľa troch dolín, ktorými pretekajú potoky, vtekajúce v Čadci do Kysuce (Milošová, Čadečka, Rieka), alebo ležiace priamo pri Kysuci (Horelica). Ďalšie dve miestne časti zahrnujú pľace, roztratené po stráňach Javorníkov (Vojty), alebo Kysuckých Beskýd (Drahošanka). Ich „prikrytie” spoločným názvom miestnej časti je iba administratívne, úradné riešenie, odôvodnené praktickými potrebami verejnej správy.

Pľac, ktorý nie je
na svojom mieste
V priebehu prípravy tejto knižky nás navštívil Vincent Gabriš, teraz bývajúci v meste na Palárikovej ulici, v skupine domov pri nemocnici. Požadoval, aby sme do zoznamu čadčianskych pľacov zaradili aj ten U Gabriša. Keď sme mu oznámili, že taký existuje na Horelici, protestoval. Ide vraj o pľac priamo v Čadci, ktorý bol na mieste terajšieho sídliska Kýčerka, v jeho dolnej časti. Všetky domy boli asanované. Pľac U Gabriša na pôvodnom mieste už neexistuje. Iný osud stihol pľac U Hluška. Ten sa fyzicky nestratil, ale “vrástol” do sídlisk, ktoré ho obklopujú zo všetkých strán. Pod ním smerom ku Kysuci je to sídlisko III (zaslúžilo by si ľudskejšie pomenovanie), nad ním je pôvodné sídllisko U Hluška a ešte vyššie sú domy sídliska Kýčerka, ktoré však úradná mašinéria zaradila tiež do miestnej časti U Hluška.

Pred Vianocami by mala byť nová publikácia, z ktorej sme pre vás kúsok vybrali, na svete. Nebude obsahovať len textovú časť, ale aj krásne fotografie od autorov Miroslava Golisa a Jaroslava Veličku. Kolektívu, ktorý na knihe pracuje, prajeme veľa chuti a elánu. Tiež zdravia. Lebo, chodenie po pľacoch dá určite zabrať. Kurírovať potom treba nielen končatiny, ale aj hlasivky. Veď keď sa chce človek niečo dozvedieť, musí sa pýtať, pýtať, pýtať. A v prípade pľacov ešte viac...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  4. Hygge ako životný štýl
  5. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  6. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  7. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  8. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 38 061
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 36 547
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 895
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 9 242
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 993
  6. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 8 636
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 325
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 935
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 726
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 625
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Pri testovaní pomáhajú aj dobrovoľníci z Červeného kríža.

Do Dlhej nad Kysucou sa prichádzajú otestovať aj ľudia z okolitých obcí a miest.

4 h
Testovanie vo Vysokej nad Kysucou.

Viaceré samosprávy pripravili pre svojich občanov online vysielanie spred odberných miestností.

6 h
V budove svrčinovskej základnej školy pracujú dva tímy zdravotníkov.

V obci Svrčinovec doposiaľ otestovali 189 ľudí, z toho boli dvaja pozitívni.

6 h
Čadčania budú môcť počas dvoch víkendových dní využiť možnosť otestovať sa v niektorom z jedenástich odberových miest, ktoré budú otvorené od 8:00 do 18:00.

Pri víkendovom plošnom testovaní v Čadci v rámci celoslovenského skríningu obyvateľstva na ochorenie COVID-19 bude pomáhať aj jedenásť lekárov z Poľska.

9 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prednostka neodpísala, rezort vnútra poslal len všeobecné stanovisko.

21 h

V druhom kole malo pozitívne testy 1,02 percenta testovaných. Na Borovej ulici však číslo vyskočilo na 6,45 percenta.

22. jan

Policajti začnú novú technológiu využívať od soboty.

19 h

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

21. jan

Už ste čítali?