Slovenský zväz nepočujúcich v Žiline pri tejto príležitosti zorganizoval trojdňové stretnutie, ktoré trvalo od štvrtka 14. septembra až do soboty 16. septembra. O akcii sme sa porozprávali s predsedom miestnej organizácie Štefanom Sztrancsíkom za pomoci tlmočníka do posunkovej reči Jozefa Málika.
„Začali sme v piatok popoludní, kde sme sa privítali a na úvod sme začali zasadnutím členov Ústrednej rady nepočujúcich, na ktorej sme vyhodnotili celoročnú činnosť našich členov,“ pretlmočil nám Jozef Málik. Takéto zasadnutie sa koná každý rok v inom slovenskom meste a tento rok túto česť získala Žilina. V piatok bol pripravený seminár, na ktorom sa stretli so zástupcami masmédií z Čiech a diskutovali na tému Príjem informácií určených pre nepočujúcich, v ktorej išlo hlavne o to, ako sa robia skryté titulky. „Mali sme pozvaných aj slovenských zástupcov, tí však žiaľ neprišli,“ skonštatovali smutne naši spolubesedníci. Na pôde svojej organizácie privítali aj ministerku sociálnych vecí a rodiny Vieru Tomanovú. Úspešný deň zavŕšili vedomostnou súťažou „Tisíckar“, ktorá bola obmenou známej televíznej súťaže, ale s ľahšími otázkami, podotkli s úsmevom Štefan Sztrancsík a Jozef Málik. Samozrejme sa konala aj slávnostná recepcia.
Sobotu zasvätili športovým hrám a výletu do Rajeckej Lesnej, kam ich za symbolickú sumu dopravil šofér najatého autobusu. Touto cestou sa mu chcú srdečne poďakovať. Všetci účastníci podujatia, ktorí boli nielen zo Slovenska, ale aj zo susedných Čiech, Švajčiarska,Nemecka a dokonca z Kanady, si mohli zmerať sily vo volejbale, stolnom tenise, minifutbale a šípkach. Víťazi boli odmenení peknými pohármi, ktoré dostali do daru od žilinského primátora. Zlatým klincom bola tanečná zábava, na ktorej sa všetci schuti vytancovali. Nielen do tomboly prispelo 28 sponzorov, ktorým sú veľmi vďační za prejavenú pomoc. „Hlavnú cenu tomboly vyhrali Švajčiarky, ale tie svoju výhru darovali našej členke Márii Rehákovej,“ povedali s dojatím Štefan Sztrancsík a Jozef Málik.
„V našom klube sa stretávame každý piatok, diskutujeme o našich problémoch, snažíme sa pomáhať si navzájom,“ hovoria o činnosti svojho klubu, ktorý má štyridsaťosem členov, ale pravidelne sa ich stretáva taká tridsiatka. Boli by radi, keby získali väčšie priestory, pretože tie, ktoré majú k dispozícii, sú pomerne malé. „Že sme nepočujúci, neznamená, že nevieme pracovať. Boli by sme radi, keby sa vytvorili pracovné miesta aj pre nás. Aj medzi nami sú šikovní ľudia, ktorí ovládajú hoci aj prácu na počítači,“ posielajú nakoniec výzvu Štefan Sztrancsík a Jozef Málik všetkým, ktorí nevedia, aké je to žiť bez sluchu.