Lokalita v tejto časti Čadci za sídliskom Žarec je známa tým, že tam rastú tie „hubičky na tenkých nôžkach“ hovorí poľovník, ktorý sa v ten deň vybral do lesa a stretol skupinku mladých ľudí. Rovnako ako v iných kútoch Kysúc, aj tu hľadali pravdepodobne lysohlávku. Ako sme sa dozvedeli, do niektorých častí kysuckého regiónu chodia dokonca na lysohlávku plevnatú aj „turisti“ zo susednej Moravy. Mladí si vraj tieto huby sušia, uskladňujú v poštových obálkach, alebo ich jednoducho v tomto čase konzumujú čerstvé. Lysohlávka údajne spôsobuje bezhraničnú radosť. Ľudia sa dostávajú do vynikajúcej nálady, bezdôvodne sa smejú a robia veci, ktoré by obrazne povedané, pri zdravom rozume nestvárali.
Mladí si zrejme neuvedomujú, že v prípade zberu, konzumácie, či distribúcie halucinogénnych húb môžu byť obvinení zo šírenia toxikománie a z nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok a jedov. Z literatúry sa dozvedáme, že „holohlavce“ využívali napríklad mexickí Indiáni, aby sa dostali do tranzu pri meditáciách. Výťažok z nich používali počas II. svetovej vojny všetky armády pri výsluchoch špiónov na utlmenie osobnosti. Účinnú látku vedci izolovali v roku 1958 a nazvali ju psilocybín. Okrem halucinogénnych účinkov spôsobuje pokles krvného tlaku a spomalenie pulzu. V dôsledku zlyhania krvného obehu môže potom nastať i smrť. Na smrteľné predávkovanie stačí vraj 15 až 30 plodníc. Ako nám potvrdili mnohí hubári, v posledných rokoch sa čoraz častejšie stretávajú so zberačmi týchto húb. Dostali sa nám do uší aj správy, že niektorí študenti si dokonca ich zberom a sušením zarábajú.
Autor: I. Hažíková