Majú totiž svoju muštáreň a keď sa jabĺčka začnú na stromoch zrelé usmievať, majú plné ruky práce. Nielen so zberom úrody, ale aj s jej spracovaním v muštárni.
Záhradkári v Skalitom sa začali v posledných rokoch viac venovať pestovaniu jabĺk a keďže nie všetky sú vždy vhodné na zimné uskladnenie, začali premýšľať o tom, ako využiť aj tie, ktoré by cez zimu nevydržali. A tak členovia základnej organizácie (ZO) Slovenského zväzu záhradkárov (SZZ) prišli s myšlienkou zaobstarať si lis a zriadiť vlastnú muštáreň. Lis sa im podarilo získať od republikového výboru SZZ a po ťahaniciach o priestory sa napokon našlo miesto v bývalej materskej škole, ktorá patrí obecnému úradu. Muštáreň im teda naplno slúži takmer 10 rokov. Samozrejme, že bolo potrebné lis zrenovovať, vylepšiť ho, opraviť.
Za skutočne symbolickú cenu tak pre svojich členov i ostatných obyvateľov spracúvajú úrodu, predovšetkým jabĺk. Ako nás informoval podpredseda ZO SZZ Štefan Jurišta, tento rok je úroda naozaj dobrá, čo sa nedá povedať o tej vlaňajšej. Svedčí o tom aj skutočnosť, že keď sme sa prišli pozrieť na ich prácu, mnoho ľudí sa pristavilo a objednávalo si termín sa spracovanie jabĺčok. Nosia ich zväčša v plátených vreciach. Z dvoch vriec, ktoré dovedna pojmú približne 70 kg jabĺk, vytečie z lisu asi 50 litrov jablčnej šťavy. Farba i chuť závisí od odrody ovocia. A hoci by sa zdal opak, jeho lisovanie nie je žiadna ľahká práca.
Manipulácia s ním je, ako inak, ručná. Všetky jablká treba postupne vysypať do drvičky, kde sa zomelú na kašu. Na lise je už pripravená forma, do ktorej sa položí plátno a naň sa vysype jablčná kaša. Zakryje sa plátnom, odoberie sa forma, ktorá zabezpečila, aby masa držala tvar. Na túto vrstvu sa položí drevený rošt, opäť forma, plátno, kaša a celý postup sa opakuje, kým nie sú pripravené tri vrstvy jablčnej kaše. Potom príde na rad lis. Postupne, ako sa masa po lisovaní zmenšuje, podkladajú sa bukové alebo dubové klátiky. Lis pôsobí na ovocie tlakom 150 - 180 kilopascalov. Šťava potom v spodnej časti steká do nádob, odkiaľ ju prelievajú do konvíc. Pestovatelia si ich už potom prelievajú do svojich fliaš. Najčastejšie do plastových.
Pokiaľ je šťava určená na priamu konzumáciu, v chladnom prostredí vydrží i týždeň, netreba ju konzervovať. No ak si chcete zachovať jej sviežosť i na neskoré zimné dni, dobré je zohriať ju na 65 stupňov Celzia, pozbierať z nej penu a naliať do predhriatych fliaš. Pomôže aj kúsok postrúhaného chrenu, hoci uberie na chuti, pridá na zdraví. Štipka alkoholu, pokiaľ fľaša stojí, tiež zabráni kvaseniu pri uskladnení. No ak ju chcete nielen na osvieženie, ale i na zahriatie, je vraj vynikajúca s kvapkou rumu alebo domácej slivovičky.
Chlapi sa pri lise veru majú čo obracať. Od začiatku októbra až do polovice novembra.
A hoci je v muštárni chladno, studená je i jablčná kaša, s ktorou manipulujú, predsa ich čosi hreje. Pocit, že sú užitoční a výsledok ich práce, skromne povedané, osoží zdraviu všetkých, ktorí tam svoje jabĺčka prinesú.
