Článok pokračuje pod video reklamou
Človek mal odjakživa potrebu premiestňovať sa z miesta na miesto, meniť smer svojich ciest a hľadať cesty nové, ktoré by ho zaviedli do cieľa. A tak sa, napríklad, v 6. storočí po Kristovi uskutočnilo posledné veľké sťahovanie národov – ak nemáme na mysli aj námorné cesty a objavy nových území a kontinentov s následným prúdom migrantov - takže následkom onoho sťahovania sme sa dostali na naše územie. Definitívne sme sa na ňom usadili a dýchame spoločný vzduch s ostatnými európskymi národmi.
Dnešné púte si získali punc sviatočnosti.
Týkajú sa najmä cezročných kresťanských sviatkov. Existujú podujatia s celoslovenskou až medzinárodnou účasťou, akými sú, napríklad, mariánske kresťanské stretnutia v Šaštíne, Levoči, Marianke či Starohorská púť pri Banskej Bystrici. Mnohé sa počas svojej existencie vyvíjali, svojou dôležitosťou sa dostali na vyššie priečky hodnotového rebríčka. Spomeniem len každoročnú letnú detskú púť v Rajeckej Lesnej, kde Baziliku Minor už dlhé roky spravuje krásňanský rodák, dekan Pavol Šadlák či známu veľkú púť v Oščadnici, v minulosti ostro sledovanú najvyššími okresnými straníckymi špičkami. Povráva sa, že na oščadnickú púť posielali svojich špicľov obťažkaných fotoaparátmi. Títo judášski ľudkovia robili snímky a odovzdávali ich vyšším inštanciám. Nuž a na fotografiách boli aj učitelia, tvoriaci predvoj komunistickej strany, doktori, profesori, kandidáti vied...
Svoju obrovskú úlohu však v minulosti zohrávali tiež púte na Živčákovu horu v Turzovke. Po tom, ako sa tu v časoch hlbokého komunizmu zjavila hájnikovi Matúšovi Lašutovi Panna Mária, stalo sa toto miesto pre mnohých posvätným. Musela to byť pre vtedajších papalášov krutá skutočnosť, veď nečakaná udalosť priam otvorene narúšala ateistický a totalitný sen o bezproblémovosti a rovnakosti, pôsobila ako päsť na oko vtedajšiemu režimu. Ani tí najmocnejší si nijakovsky nevedeli poradiť s obyčajným hájnikom, po ktorom predtým vari ani pes neštekol. Zjavenie mu dalo krídla, zbavilo ho strachu a predsudkov, spravilo z neho slobodného človeka. Niektorým mocipánom – pamätníkom doteraz z toho absolútneho nedorozumenia behá mráz po chrbte...
O turzovskom zjavení písala nielen vtedajšia a potom i neskoršia tlač – najmä na konci šesťdesiatych rokov minulého storočia a po tzv. nežnej revolúcii v roku 1989, ale o udalosti vzniklo tiež niekoľko pozoruhodných publikácií a dokumentárnych filmov. V knižke Františka Grufika Turzovka – Slovenské Lurdy, pôvodne vydanej v roku 1970 v nemeckom origináli v jednom švajčiarskom vydavateľstve, sa okrem Lašuta spomínajú ďalší dvaja vizionári. Prvým bol Juraj Kovalek. Tomu sa najskôr niekoľkokrát zjavila Matka Božia a potom na Živčáku našiel prameň, keď mu miesto, kde sa mal ukrývať v zemi, ukázala neznáma mladá žena. Druhý vizionár Alojz Lasák, predtým baník, uvidel na oltárnom obraze na Živčáku, ako Spasiteľovi stekajú po tvári potôčiky krvi.
Dostal vnuknutie, že má vytvoriť sochu Panny Márie. Nikdy predtým nič podobné nerobil, nemal s rezbárskou prácou absolútne žiadne skúsenosti, a predsa z lipového dreva, ktoré si doniesol zo Živčáka, dlátami v priebehu pol roka vyformoval sochu. Tú potom obdivovali doma i v zahraničí... Spomínaná kniha o Slovenských Lurdoch napokon mohla uzrieť svetlo sveta aj u nás, a to v roku 1991, keď sa v kníhkupectvách objavila spolu so Zjavením Panny Márie v Turzovke z vydavateľstva BODEZAN. Od tých čias sa dostali do rúk čitateľov ďalšie knižky o zjavení. Vari najnovšou je česká publikácia Turzovka – poutní místo, ktorú si môžete kúpiť priamo na Živčáku hneď vedľa Božieho stánku.
Živčákova hora aj tento rok privítala tisíce pútnikov. Naposledy sa tu konala púť pred niekoľkými dňami pri príležitosti misií a 13. výročia vysvätenia chrámu. Slnečné jesenné počasie aj tentoraz prilákalo na posvätné miesto stovky veriacich z celej republiky, ba i zo zahraničia. Len z Bratislavy prišlo niekoľko autobusov. Poludňajšiu svätú omšu celebroval ďalší rodák z Krásna nad Kysucou Mons. Marián Šuráb, dekan Teologickej fakulty UK v Bratislave. Pútnici si modlitbami a zažatou sviečkou mohli pripomenúť tiež svojich zomrelých, ktorí majú v týchto dňoch sviatok Všetkých svätých a Spomienku na zosnulých...
