Aj keď v rámci okresu je to oproti minulosti pomerne nízke číslo, v rámci Žilinského kraja je Čadca stále na popredných miestach. Ľudia z Kysúc pracovali v tunajších textilných a strojárskych fabrikách, v baniach a hutiach na Ostravsku. Ťažká práca sa podpísala na ich zdravotnom stave. To je dôvod, prečo je väčšina ľudí so zdravotným postihnutím práve v strednom veku. Pre svoje postihnutie i vek patria medzi najťažšie zamestnateľné skupiny obyvateľstva.
Prakticky jedinou možnosťou zostáva vytvorenie chráneného pracoviska alebo chránenej dielne.
Zdravotné postihnutie sa prehodnocuje a rozlišuje percentuálne. Ten, kto vytvára pracovné miesto pre človeka so zdravotným postihnutím vyšším ako 40 percent, môže od úradu práce získať príspevok. „Rozdiel medzi chráneným pracoviskom a chránenou dielňou je taký, že na pracovisku sa takto postihnutý človek zamestnáva sám - je osoba samostatne zárobkovo činná so zdravotným postihnutím, v dielni môžu byť zamestnaní aj zdraví ľudia, minimálne 50 percent však musia tvoriť zdravotne postihnutí. Máme veľmi dobré skúsenosti so zriaďovaním takýchto pracovných príležitostí. Začali vznikať najmä v roku 1997 - 98, mierny útlm nastal v roku 2004, no vlani a tento rok ich vzniká stále viac,” hovorí Dušan Peteraj z oddelenia metodiky aktívnej politiky trhu práce a projektového riadenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Čadci.
V súčasnosti je v okrese Čadca 102 chránených pracovísk a dielní, v ktorých je zamestnaných približne 240 ľudí so zdravotným postihnutím. Pre zriaďovateľov takýchto pracovných miest existuje mnoho motivačných nástrojov úradu práce - podnikateľ môže získať prevádzkové náklady za predchádzajúci rok do výšky 7 - násobku celkovej ceny práce, paušálny príspevok na zriadenie pracoviska či dielne, prepláca sa tiež hrubá mzda a odvody zamestnávateľa a tiež dodatočné náklady na prístroje či menšie opravy. A hoci vytvorené chránené pracovisko musí v takomto prípade trvať minimálne dva roky a dielňa tri, až 80 percent z tých, ktorí takéto pracovné príležitosti vytvorili, pokračuje v ich prevádzkovaní. „Zdravotne postihnutí ľudia majú upravené pracovné normy i prostredie, ktoré schvaľuje regionálny úrad verejného zdravotníctva. Keďže postihnutia sú rôzne, od telesného až po mentálne, je v záujme občana, aby uviedol, akého druhu jeho postihnutie je a mohol tak pre seba získať najvhodnejšiu prácu,” dodáva D. Peteraj.
Keďže v rámci zdravotného postihnutia dominujú ochorenia chrbtice a pohybového ústrojenstva, nepopulárne sú povolania šičiek, krajčírok či také, kde sa vyžaduje priveľká fyzická námaha. Naopak, zo strany zamestnávateľov je veľký záujem obsadiť profesie čašníčok a kuchárok. A tie sú, takpovediac, úzky profil.
