Týrané a opustené deti potrebujú pomoc

Pomoc v ňom hľadajú rodičia, ktorí sa ocitli v životnej kríze. V súčasnosti je však prevažne domovom pre týrané, zneužívané a zanedbávané deti. Ako hovorí riaditeľka Dr. Anna Šušková, zariadenie sa momentálne nachádza vo veľmi ťažkej a zložitej finančnej situácii. Uvítali by najmä finančné prostriedky, za ktoré by mohli nakúpiť potraviny. Kapacita je pre tridsiatich „klientov“, v súčasnosti ich majú tridsaťtri. Ide o deti, ktoré im zveril do starostlivosti súd. Najmenšie má štyri mesiace, najstaršie sedemnásť rokov.

Uplynulý piatok sme si pripomenuli Medzinárodný deň týraných a zanedbávaných detí. Od tohto dňa začali s verejnou zbierkou, ktorá potrvá do 31. decembra. Symbolom zbierky je nádherné slniečko, kúpou ktorého takisto prispejete na chod zariadenia. Stredisko pomoci založilo občianske združenie Lumen. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline poskytuje financie len na pätnástich klientov, Vyšší územný celok prispieva mesačne čiastkou 37-tisíc korún. Napriek úsiliu riaditeľky zostali doposiaľ nepovšimnutí, aj keď pri otvorení zariadenia na začiatku tohto roka nechýbali, ako hovorí, veľké sľuby.

Príspevok dostávajú len na už spomínaných pätnásť deti, no aj ďalšie sú naliehavé prípady. Na otázku, z čoho potom financujú chodí so smútkom v hlase hovorí: „Zo svojho. A z pomoci iných ľudí.“ Stalo sa, že zamestnanci boli bez platu aj tri mesiace. Čo je paradoxom, Dr. Šušková hovorí, že im pomáhajú prevažne chudobnejší ľudia. „Deti sú nútené znášať niekedy priam hrozné sociálne podmienky vo svojich rodinách. V mnohých sa udomácnil alkohol a ten napáchal na detských dušičkách, ale i telíčkach strašné škody. Keď k nemu pridáte ešte aj frustráciu a biedu, ktorá sa rozšírila vďaka vysokej nezamestnanosti, hrubosť, agresivitu, no a následný rozpad manželských zväzkov, nešťastie je na svete. A jeho obeťami sú vždy v prvom rade deti,“ hovorí.

Spomína neuveriteľný prípad, na ktorý naďabila pred jedenástimi rokmi. Rodičia – alkoholici pichali svojej šesťročnej dcérke do oči ihly, aby osleplo. Doktorka ho zachránila doslova v poslednej chvíli. Na základe súdneho nariadenia sa ocitlo v detskom domove. Poškodený zrak však nebolo jediné postihnutie, ktoré svojej dcére spôsobili jej vlastní rodičia. Ďalším bol doslova zhnitý kĺb na ramene. Išlo o dôsledok zanedbanej starostlivosti, no najmä neustáleho telesného utrpenia. Šťastie chcelo, že si ho osvojili bezdetní manželia a začali sa o neho príkladne starať. Absolvovali s ním množstvo operácii nielen u nás, tiež v susednej Českej republike.

Skutočnosť je taká, že dnes sa sedemnásťročná dievčina bez problémov pohybuje a vidí. Osud zasiahol a príbeh týraného dievčaťa pokračoval. Keď zavítali na Kysuce minulý rok tuhé mrazy, ušlo z istej rodiny šesťročné dievčatko. V tridsaťstupňovom mraze. Útrapy rodičov už nedokázalo ďalej znášať. Útočisko chcelo nájsť u svojej babičky, ktorá bývalá niekoľko kilometrov od ich domu. Z domu odišlo len v tenkých nohaviciach, tričku a papučkách. Pred zamrznutím ho zachránili cudzí ľudia. Na základe predbežného opatrenia sa dostala do Strediska pomoci v Čadci k doktorke Šuškovej. Tej sa zdala povedomá podľa vyhnitých zúbkov. Študovala papiere a v nich zistila, že je z tej istej rodiny, v ktorej pred jedenástimi rokmi pichali do očí vtedy rovnako starého dievčatka ihly. Paradoxom je, že rodičia nikdy za svoje činy nepykali a dodnes ich nikto neodsúdil. Potom prišla tá nádherná chvíľa, keď vychovávateľky zoznámili obidve sestry.

V Stredisku pomoci v Čadci nachádzajú svoj domov aj takto týrané deti. Ľudia sa tu usilujú zmierniť a pomáhajú prekonať ich utrpenie. Práve na takomto mieste si nie jeden z nás uvedomí, čo je v jeho živote podstatné, čo má skutočnú hodnotu, a naopak, čo je len podenkové a prchavé...