Spolu s kinematografiou sa menil aj plagát. Cestu filmového plagátu v slovenskej kinematografii približuje výstava Dejiny slovenskej kinematografie na filmových plagátoch, ktorú v Dome kultúry v Čadci sprístupnili počas nedávno skončeného 14. ročníka Etnofilmu. Výstava mapovala dejiny slovenskej kinematografie od jej zrodu, ten reprezentuje najstarší dochovaný exemplár plagátu k filmu Jánošík z roku 1921, až po súčasnosť - plagát k filmu Iné svety z roku 2006. Koniec 50. rokov predstavuje staršia generácia tvorcov filmového plagátu Dom na rázcestí - V. Bahna, Senzi mama, Kým skončí táto noc - M. Čunderlík, Majster kat - A. E. Púček. V tvorbe presadzovali aktuálne tendencie vo vývoji výtvarného umenia a úžitkovej grafiky. V 2. polovici 60. rokov prichádza ďalšia silná generácia filmových tvorcov. Reprezentuje ju napríklad plagát Jána Meisnera k filmu 322 D. Hanáka či plagát Milana Veselého k filmu J. Jakubiska Vtáčkovia, siroty a blázni. Okrem maľby a kresby sa začínajú na týchto osobitých dielach objavovať okrem maľby a kresby aj fotografia, koláž a fotomontáž. Prejavilo sa to najmä na plagáte M. Grygara k filmu Ružové sny. Aj plagáty ďalších slovenských autorov nesú nezmazateľný rukopis svojich tvorcov - A. Brunovského na plagáte k Tisícročnej včele, I. Popoviča na plagáte Otec ma zderie tak či tak, M. Laluhu k Očovským pastorále či O. Zimku k filmu Pásla kone na betóne. Éra 60. až do konca 80. rokov je označovaná za zlaté obdobie filmového plagátu. Začiatok 90. rokov začína na plagáty prinášať komerčné záujmy producentov a distribučných spoločností. Objavujú sa na nich známi herci, kľúčové zábery z filmu. Návštevník sa môže oboznámiť aj s plagátmi hraných a dokumentárnych filmov za posledné desaťročie. V Slovenskom filmovom ústave sa zachovali plagáty k takmer všetkým slovenským filmom, k niektorým iba v jednom exemplári. Momentálne pokračuje digitalizácia zbierky. Súčasťou výstavy je aj plagát z roku 1996 pri príležitosti 100. výročia kinematografie na Slovensku. A. Ráczovi a Š. Vraštiakovi sa pomocou fotografií podarilo načrieť do jej histórie. Podľa historických údajov sa môžeme dozvedieť, že prvé kinematografické predstavenie sa konalo v Bratislave v roku 25. 12. 1896. Začiatok nakrúcania a výroby filmov na terajšom území Slovenska sa kladie do obdobia rokov 1908 - 1910, kedy v Lednických Rovniach nakrútil E. Schreiber niekoľko nehraných filmov z rodinného prostredia.
Autor: iva
