Streda, 10. august, 2022 | Meniny má Vavrinec

Didero nie je Diderot

V Kysuckom Novom Meste pracuje pri Mestskom kultúrnom dome už dvadsať rokov divadelný súbor Didero.

Pri jeho zrode stál učiteľ a divadelník v jednej osobe Pavol Zátek, s ktorým sme
sa porozprávali o úspechoch, prekážkach, deťoch, hraní a čo znamená pre Didero divadlo.

Priblížite nám váš divadelný súbor? Čo znamená názov Didero?
Vznikli sme v roku 1986. Našou prvou hrou bola Lietajúca trieda od Jozefa Mlejnka. Potom sme si začali robiť hry sami. V súbore sa vystriedali štyri generácie detských hercov, teraz nastupuje piata, dokopy viac ako stosedemdesiatšesť detí. Každá generácia mala svoje výrazné osobnosti.

SkryťVypnúť reklamu

Nacvičili sme devätnásť hier a dve miniatúry. Didero je skratka Divadla detských rozprávok a vymyslela ju naša členka Mirka potom, ako som v druhom roku nášho fungovania vyhlásil, aby sme našli názov súboru. Perličkou je, že na súťažiach si náš názov porotcovia mýlili s filozofom Denisom Diderotom, takže som to vždy musel vysvetliť.
Odkiaľ ste čerpali námety vašich divadelných hier?
Hrali sme o tom, čo deti trápi: priateľstvo, láska, rodina, sklamania v rodine, v škole, o vlastnostiach, ktoré nás obklopujú, ale aj veľmi závažné veci ako rozvod alebo drogy. Zaoberali sme sa otázkami, ktoré ich trápili v tej-ktorej dobe. Keď sme tvorili etudy, čerpali deti zo svojich skúseností, z toho, čo poznali a čo ich trápilo či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle. Potom sme spoločne vybrali to, čo bolo dobré a tak sme vymysleli hru. Hra sa rodila z ich problémov a to boli tie najkrajšie predstavenia. Nikdy sme nemali šepkára, lebo sme hrali, čo sme si vymysleli a o to jednoduchšie sme si to zapamätali.
Hovoríte, že divadlo vychováva...

SkryťVypnúť reklamu

Proces tvorby hry postupne menil aj deti. Keď sme sa stretli po dvadsiatich rokoch s bývalými členmi Didera, spomínali, čo ich na divadle bavilo. Nešlo im len o to, že idú vystupovať, ale priťahovalo ich, že keď prišli do divadla, všetci boli na nich dobrí, že to bol pre nich taký ostrov. Tešili sa, že si prišli odpočinúť, že môžu rozoberať svoje krivdy a rozprávať o svojich problémoch, o tom, čo ich v živote čaká. Priznali sa, že mnohokrát vo svojom živote čerpali zo skúseností, ktoré získali v divadle. Keď robíme nejakú akciu, s radosťou prídu a ja vidím, že ich divadlo stále baví.

Ktoré boli vaše najúspešnejšie hry? Kde všade ste vystupovali?
Medzi najúspešnejšie patrí Ach tá Dana z roku 1989, Bohatstvo v starom dome z roku 1991, na celoslovenské súťaže sme prerazili aj s hrou Keby... alebo Vladárovo kýchnutie. Úspešné boli miniatúry Črepiny, Nové šaty. S hrou Smetisko sme sa zúčastnili na prehliadke biblických a duchovných hier Močenok. Tento rok sme mali vydarené Kuboviny, s ktorou sme vystupovali na Kremnických gagoch. Vystupovali sme v Poľsku, v Srbsku, v Čechách. Mohli sme ísť do Turecka na svetový divadelný festival, ale vtedy ešte fungovala federácia a práve v ten rok vychádzal rad na český súbor.

SkryťVypnúť reklamu

Didero má dvadsať rokov. V akom duchu sa niesli oslavy?
Stretlo sa nás okolo osemdesiat ľudí, zástupcov zo všetkých generácií. Večer sa začal prezentáciou, premietali sme našu históriu, na nainštalovaných paneloch bola zdokumentovaná celá činnosť súboru. Hostia si mohli prezrieť diplomy, fotografie, scenáre, články, ktoré o nás napísali noviny, bulletiny zo súťaží. Raz na skúške som dal deťom veľký papier s otázkou, čo je pre nich divadlo. Boli tam rôzne myšlienky, ale jedna z nich sa mi veľmi páčila a rezonuje mi v pamäti dodnes. Divadlo nás všetkých spája a robí nás lepšími. Nepamätám si, kto to napísal, ale trafil klinec po hlavičke. Túto myšlienku som zvolil aj za motto večera.

Pripravili ste si nejakú lahôdku pre svojich divákov?
V tomto mi veľmi pomohla Gabika Gavláková, ktorá sa angažovala vo všetkých oblastiach od režírovania až po herecký výkon. Navrhla, aby sme vytvorili pri tejto príležitosti niečo nové. Výsledkom spoločného úsilia bola hra Tracyho tiger, v ktorej si zahrali herci zo všetkých generácií od tridsať do pätnásť rokov. V hre sa mohol každý spoznať, bolo tam všetko, čo robí Didero Diderom. Nehrali sme o tigrovi, akoby vyplývalo z názvu, ale o tom, že každý má svojho tigra a ten môže byť pre každého niečo iné. V našej hre to bola láska. Keď si prečítate Sanaroyana svojimi očami a svojím srdcom, môže vám vyjsť úplne iný tiger.
Pri takýchto príležitostiach býva zvykom odmeňovať a poďakovať za zásluhy.
Moje veľké poďakovanie patrí môjmu prvému režisérovi a pedagógovi, s ktorým som divadlo hrával päť rokov a dva roky som mu robil asistenta, pánovi Dušanovi Čuntalovi, dnes učiteľovi na dôchodku, ďakujem Marte Letovej, ktorá bola metodičkou Okresného osvetového centra v Čadci a ktorá ma povzbudila, aby som si založil vlastný súbor. Vďaka nej som robil asistenta nebohému Antonovi Šulíkovi. Stretol som množstvo skvelých ľudí ako Elenka Zlatošová Bakošová alebo môj druhý divadelný otec Jaroslav Černý, dramaturg z Ostravy. Čerešničkou na šľahačke je moja manželka Mária, bez ktorej by to nešlo. Keď máte okolo seba ľudí, ktorí vám fandia, ide všetko lepšie.

Aké sú dnešné deti oproti minulým generáciám?
Dnes sa robí s deťmi oveľa ťažšie. Ale problém nie je ani tak v deťoch, tie sú také ako predtým. Hľadajú v divadle ostrov dobrej mravnosti, dobroty, lásky, kde vždy dobro zvíťazí nad zlom a potom hrajú, len dnes to divadlo veľmi nemusia, pretože je to drina. Deti ma vedia nahnevať, len ak niečo vyvedú. Zaškrípem zubami, keď neprídu na skúšku bez závažného dôvodu a ja som ich potreboval alebo ak im na javisku počas skúšky zazvoní mobil... Ale mladosť a zodpovednosť sa spolu neznášajú.
Pracujete ako učiteľ. Popoludní ste opäť s deťmi. Nie je to náročné?
Ja som klasik. Na učiteľstvo sa pozerám tak, ako ma naučil pán Čuntala, že každý učiteľ by mal mať popoludní nejaký koníček s deťmi. Je to rozdiel, pretože v škole ako učiteľ oslovujem síce veľa detí, ale keď s nimi vyjdete na javisko, máte vplyv na všetkých, ktorí si prídu pozrieť predstavenie. Pôsobíte na deti, ale v inom poňatí. Ovplyvňujete ich spoločensky, oslovujete spolu s nimi ľudí a toto ma baví, oslovovať ľudí. Divadlo je pre mňa relax. Okrem toho pracujem už jedenásť rokov aj s postihnutými deťmi. Je úžasné, čo dokážu a pre mňa je to radosť, pokora a obeta pre tieto deti, ľudí a všetko okolo.
Čo je vo vašom živote najdôležitejšie?

Jednoznačne moja rodina. Keď som to chcel urobiť filištínsky, zobral som do divadla deti so sebou. Našťastie máme v rodine divadelné gény a naše deti to zdedili po predkoch. Potom je to robiť dobro a toto divadlo umožňuje, aj keď odráža realitu. Vyčítajú mi, že keď v hre zvíťazí dobro nad zlom, je to predidaktizované a vychovávam. Ale my robíme hry tak, aby ľudia museli premýšľať. Nevadí, ak niekto tomu neporozumie. Dôležité je, že sa nad tým zamyslel a v konečnom dôsledku nerozmýšľal o hre, ale o realite, o vlastnostiach a o spoločnosti, aká je.

Najčítanejšie na My Kysuce

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  2. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  3. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  4. Prehľad a automatizácia
  5. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  6. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  7. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  8. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  1. Shell: So znižovaním emisií to myslíme vážne
  2. Sezóna slovenského ovocia je v plnom prúde
  3. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  4. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  5. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  6. Prehľad a automatizácia
  7. Dopyt v Bratislave mierne klesol, ceny však stále rástli
  8. Šéf PLANEO: Budúcnosť obchodu je v službách
  1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 10 826
  2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 10 662
  3. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 9 568
  4. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 6 058
  5. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 5 348
  6. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 5 152
  7. Kde u nás kúpite domácke potraviny 3 641
  8. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 3 116

Blogy SME

  1. Jano Kováčik: Ako vyhlásenie Pralesov skomplikovalo situáciu turistom
  2. Ingrid Tkáčiková: Keď sa premiér Heger možno raz konečne odcyklí, bude už pre všetkých neskoro
  3. Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR: Keď hlava funguje, ale telo odchádza
  4. Miroslav Sopko: List učiteľovi od "toho dieťaťa"
  5. Erika Kladna: Australský outback
  6. Aleš Tvrdý: Cestovanie vlakom 2
  7. Ján Valchár: Prvý krok k denacifikácii Krymu!
  8. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 128 240
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 24 732
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 11 486
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 10 503
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 6 889
  6. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 4 558
  7. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 293
  8. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 3 281
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Stanislav Baláž.

Muž je nezvestný od 18. júla.


SITA 7 h
V zime do týždňa, v lete si na montáž klimatizácie počkáte mesiac.

V lete sa ľudia spamätajú, až keď sa roztápajú v domoch a bytoch, na klimatizáciu sa čaká aj mesiac.


22 h
Chýbajúce preichody pre chodcov sú mätúce najmä pre šoférov, ktorí lokalitu nepoznajú.

V Čadci začali s nástrekom.


9. aug
17 vodičov motorových vozidiel nafúkalo v kraji nad jedno promile.

Polícia zaevidovala v uplynulom týždni na cestách v Žilinskom kraji 58 vodičov pod vplyvom alkoholu.


9. aug

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Lukáš sa zo stanovačky nevrátil, zomrel po páde zo skaly.


9. aug

Bariéru medzi autami a posedením na okraji cesty bude tvoriť mobilná zeleň.


9. aug

39-ročný muž je nezvestný od včerajšieho rána.


(tn) 9. aug

Má ísť do väzenia.


SITA 9. aug

Blogy SME

  1. Jano Kováčik: Ako vyhlásenie Pralesov skomplikovalo situáciu turistom
  2. Ingrid Tkáčiková: Keď sa premiér Heger možno raz konečne odcyklí, bude už pre všetkých neskoro
  3. Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR: Keď hlava funguje, ale telo odchádza
  4. Miroslav Sopko: List učiteľovi od "toho dieťaťa"
  5. Erika Kladna: Australský outback
  6. Aleš Tvrdý: Cestovanie vlakom 2
  7. Ján Valchár: Prvý krok k denacifikácii Krymu!
  8. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 128 240
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 24 732
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 11 486
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 10 503
  5. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 6 889
  6. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 4 558
  7. Ingrid Tkáčiková: Poslanec Kuriak, ďakujem, že viem to, čo na Slovensku nechcem 3 293
  8. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 3 281
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu