Zima nás najskôr vystrašila, no napokon ešte aj ku koncu novembra necháva
na seba čakať. Teplé počasie a stále dostupná potrava môže pomýliť aj
niektoré zvieratá a vtáctvo. Napríklad medvede, keďže je pomerne teplo
a majú dostatok potravy vôbec nepociťujú potrebu uložiť sa na zimný spánok.
Vtáctvo sa, ako MY Kysucké noviny informoval riaditeľ Správy Chránenej krajinnej oblasti Kysuce Ján Korňan, delí podľa migrácie počas zimných mesiacov na viacero skupín. Jednou z nich sú prísni migranti, ktorí sa pravidelne sťahujú do veľkých vzdialeností, oblastí južnej a strednej Afriky. Z tých, ktorí žijú aj v kysuckých podmienkach, medzi nich patrí dážďovník, ktorý odlieta medzi prvými, už v polovici augusta. Jeho pobyt na juhu trvá najdlhšie, lebo prilieta až v máji. Koncom augusta až začiatkom septembra odlieta bocian a vracia sa v apríli.
Ďalšou skupinou sú vtáky, ktoré nie sú prísnymi migrantami. „Tie sú schopné mierne zimy prečkať aj na našom území, v opačnom prípade odlietajú južnejšie - k Stredozemnému moru. Predstaviteľmi tejto skupiny sú pinky či drozdy,” hovorí J. Korňan. Typickými túlavými vtákmi, to je ďalšia skupina migrantov, sú vrany či havrany, ktoré zimujú v podmienkach mierneho pásma strednej Európy. „Skupinu stálych vtákov, ktoré sa zdržujú celý rok na tom istom mieste, reprezentuje orol skalný. Počas zimných mesiacov k nám však prilietajú takzvaní zimní návštevníci. Nehniezdia u nás, no prilietajú v niekoľkotisícových kŕdľoch. Takto sa na našom území objaví v zime pinka severská, drozd čvikotavý, chocholáč severský či severská populácia havrana čierneho, ale, napríklad i kormorán.” A práve ten, ktorý sa k nám len na určitý čas sťahuje od Baltského či Severného mora, nie hniezdiaci u nás, je škodcom na slovenských riekach a potokoch a čiernou morou slovenských rybárov.
Počasie môže spôsobiť, že niektoré druhy vtákov odletia neskôr alebo sa doba ich migrácie predĺži. Ohroziť by ich mohlo to, keby náhle udreli silné mrazy a napadol sneh, ktorý by dlhodobo zakryl zdroje potravy. Počas migrácie letia vtáky niekoľko desiatok až stoviek kilometrov denne. Orientujú sa podľa slnka, hviezd či geomagnetického poľa Zeme. Majú úžasnú vizuálnu či genetickú pamäť. Napríklad u bocianov najskôr odlietajú mláďatá a trafia na miesto vzdialené tisíce kilometrov aj napriek tomu, že tam nikdy neboli.
Autor: iva
