Z každej krajiny aliancie po jednom, teda dvadsiati šiesti, boli 29. novembra pri otvorení pracovnej časti summitu súčasťou slávnostného ceremoniálu, ktorý mal za cieľ pripomenúť si vojakov v misiách NATO. A to najmä tých, ktorí v týchto misiách padli.
Zo Slovenska sa tejto pocty dostalo rotmajstrovi Vladislavovi Turiakovi, ktorý pochádza z Vysokej nad Kysucou, ale ako zvykne zdôrazňovať, je z časti Semeteš. Vojenskú uniformu oblieka už sedem rokov. Pôvodne sa vyučil v Čadci za klampiara. Po ročných, nie dobrých skúsenostiach s pracovnými podmienkami u niektorých zamestnávateľov si povedal, že tadiaľto jeho cesta nepovedie. Poradil mu brat. Prihlásil sa na dvojročné štúdium manažmentu mechanizovaného vojska na Vojenskej strednej škole v Liptovskom Mikuláši, kde si dorobil maturitu. Potom prišiel slúžiť do Martina. Má za sebou už misiu KFOR v Kosove. Toto leto sa ženil a aj on si je vedomý, aké nebezpečenstvá môže priniesť vojenská služba. Pri slávnostnom nástupe preto nepochybne myslel i na rotného Rastislava Neplecha, ktorý v novembri padol v Iraku a s ktorým sa poznal od svojho nástupu do martinského práporu. Aj to, bohužiaľ, prináša vojenská služba.
Rotmajster Vladislav Turiak, veliaci poddôstojník čaty, mal v Rige tú česť stráviť večer 28. novembra v Lotyšskej národnej opere a sledovať otvárací kultúrny program aj v prítomnosti takých osobností, akými sú generálny tajomník NATO, prezident USA či premiér Veľkej Británie, ako aj prezident Slovenskej republiky. Nuž, ako nám sám povedal, pri vstupe do armády by ho niečo podobné nenapadlo ani vo sne. A to sa ešte stretol s ministrom obrany Františkom Kašickým a náčelníkom Generálneho štábu ozbrojených síl SR Ľubomírom Bulíkom, (na fotografii), ktorí boli s jeho reprezentáciou ozbrojených síl a Slovenska na summite NATO jednoznačne spokojní.
