Legendy o samote od L. Hrubého

Vyšla v edícii Mladá tvorba a napriek rozporuplným hodnoteniam, pretože v tej dobe sa malo písať predovšetkým podľa socialisticko-realistického umeleckého princípu či vzoru, získalo dielo prémiu vydavateľstva Smena Bratislava. Potom sa autor venoval predovšetkým novinárskej práci. Zozbieral materiál pre knižku Zjavenie Panny Márie v Turzovke, ktorá vyšla na začiatku deväťdesiatych rokov vo vydavateľstve BODEZAN Žilina. S režisérom Mariánom Urbanom nakrútili podľa nej dokumentárny film Zjavenie Matúša Lašúta. Bol ocenený na súťažnej prehliadke ETNOFILM v Čadci.
V poslednom čase vydal Hrubý pomerne úspešné knihy Kráľovstvo na zemi (Knižné centrum, Žilina 2004) a Zázraky pod Kykulou (Miroslav Gibala, Žilina 2005). Na sklonku tohto roku sa na pulty kníhkupectiev dostáva ďalšie jeho dielo Legendy o samote (opäť mu ho vydalo Knižné centrum v Žiline). Ide o tri novely z rôznych historických období, ktoré spája osud kysuckého človeka doma i vo svete.

V prvej novele Šum vzďaľujúcich sa pevnín („legenda zámorská“) zobrazuje osud slovenských vysťahovalcov na prelome 19. a 20. storočia v USA a Kanade. K vrstve tých, čo si museli, kvôli mnohorakej núdzi, hľadať prácu v zámorí, patrili aj Kysučania. Hlavným hrdinom príbehu je Patrik Durcan, pôsobiaci ako učiteľ v kanadskom mestečku Silkpoint. Do Ameriky prišiel so svojimi rodičmi. Neľahký údel vysťahovalcov zo zaostalých oblastí Rakúsko-Uhorska sa najviac podpísal pod tragiku celého príbehu. Durcan si prestáva rozumieť so svojím okolím a odchádza zo Silkpointu do divokých kanadských lesov, kde si kedysi s priateľmi postavili zrub. Spoločníkom mu je verný pes Daro. Uprostred prírody si chce hlavný hrdina „oddýchnuť“ od sveta a „porozumieť svojmu srdcu“. Návrat do civilizovaného sveta sa mu však už nepodarí...
Druhý príbeh Kolymské zvony („legenda pútnická“) je anabázou človeka, ktorý sa po druhej svetovej vojne nedobrovoľne dostal, ako milióny ďalších, do sovietskych pracovných táborov. Dvakrát prešiel naprieč celým Ruskom – raz ako trestanec, keď skončil v zlatonosných baniach na Kolyme neďaleko Kamčatky, druhýkrát po Stalinovej smrti, keď sa vracal, postupne prechádzajúc sieťou sibírskych táborov, do svojej vlasti. Hrubý zachoval autentickosť celého príbehu tak, že ho nechal vyrozprávať samotnej postave – skutočnému človeku, ktorý pochádzal z nášho kraja a s ktorým sa ako novinár stretol. Aj reálie sú skutočné, určite ich budú poznať viacerí čitatelia.

Tretia novela Milosť pre nevyvolených („legenda svetská“) je zo súčasnosti. Eufória po revolúcii v 1989. roku sa v príbehu postupne mení až na tragiku. Ťažká doba, keď je núdza o prácu, zasiahne aj mnohých obyvateľov istého panelákového mestečka. Východisko hľadajú v alkohole. Autor veľmi sugestívne vykreslil pocity týchto ľudí, ktorým okrem osobnej slobody nezostalo takmer nič...

Príslušník strednej spisovateľskej generácie Ladislav Hrubý, ktorý učí na Základnej škole v Krásne nad Kysucou a prispieva do rôznych periodík i rozhlasu, napísal tri ľudsky i umelecky silné príbehy z našej histórie. Kultivovaný jazyk, príťažlivá matéria, s ktorou pracuje, a známy dôverný vzťah k postavám sú jeho nespornou devízou. Knižka Legendy o samote z vydavateľstva Knižné centrum v Žiline si preto určite nájde svojich čitateľov. Autor zároveň ďakuje všetkým, ktorí mu akýmkoľvek spôsobom pomohli pri jej zrode.