Múzeum Betliar prezentuje prostredníctvom tejto výstavy svoje zbierky krásneho a vzácneho porcelánu z maďarského Herendu, nemeckého Meissenu, anglického Wedgwoodu, rakúskej Viedne a Českej Březovej. Sú tu zastúpené aj vzácne výrobky habánskych majstrov a mnohé iné vzácne stolovacie predmety zo skla, cínu a striebra od 17. do 20. storočia.
Prestreté stoly a stolovacie súpravy prezentujú kultúru stolovania rodiny Andrássyovcov z dôb, kedy sa spoločnosť stretávala pri lovoch, každodenných alebo slávnostných príležitostiach a patria k cenným dokladom o živote, výtvarnom cítení nielen ich tvorcov, ale aj ich majiteľov.
Kultúra stolovania národov odráža ducha doby a každá doba vytvára svoj vlastný štýl. Bohatá šľachta uprednostňovala v minulosti spoločné stolovanie v útulných miestnostiach a pri významných príležitostiach sa stolovanie konalo vo veľkých sálach hradov a zámkov. Prestierali strieborné servisy, vzácny porcelán a sklo. Ostatné vrstvy obyvateľstva používali riad z cínu, nádoby z hliny a neskôr sklenené výrobky.
V 17. storočí sa vo veľkom používal cínový riad, tiež nazývaný „striebro chudobných“. Cínový riad bol dosť nepraktický pre mäkkosť materiálu a preto bol neskôr úspešne nahradený riadom z keramiky. Uhorskú šľachtu zásobovali keramikou habáni a holičská továreň. Bohatá vrstva uprednostňovala porcelánové jedálenské a čajové súpravy dovážané z Číny, ktoré často vystavovala vo svojich jedálňach ako predmety zberateľského záujmu a prestíže.
V 17. storočí začali vznikať prvé uniformované jedálenské súpravy príborov. Nôž je najstarším nástrojom, ktorý človek používa už od praveku. Lyžica vznikla ako druhý nástroj na prijímanie potravy. Najmladším z trojice základných druhov príborov je vidlička.
Výber exponátov zodpovedá jednak historickému vývoju stolovacích potrieb rôznych druhov a materiálov a jednak vytvára prehľad motívov a vzorov používaných v jednotlivých umeleckých štýloch.
Výstava vznikla v spolupráci Kysuckého múzea so Slovenským národným múzeom – Múzeom Betliar a inštalovaná bude v priestoroch Kaštieľa v Radoli od 4. decembra 2006 do 31. januára 2007.
Autor: zh