Pondelok, 14. jún, 2021 | Meniny má VasilKrížovkyKrížovky

Rozprávka kysuckých Vianoc

Ľudové zvyky na Kysuciach, vzťahujúce sa k adventnému a vianočnému obdobiu, sú spojené so zimným slnovratom.

Ten symbolizoval zánik starého a predzvesť vzniku nového života v prírode. Ľudové zvyky praktizované v tomto období mali predovšetkým hospodársko- prosperatívny charakter, ale aj charakter ľúbostnej mágie a ochrany pred temnými silami.

Štedrý deň
Najväčší počet zvykov sa viaže k Štedrému dňu – Viliji. Ešte pred svitaním gazdinky kvasili na chlieb a koláče, aby ich stihli upiecť pred východom slnka. Vtedy totiž nemali bosorky moc. Keď cesto spracovali, poumývali korýtka a gazda s touto vodou išiel ponatierať ovocné stromy, aby dobre rodili. Dospelí členovia rodiny sa celý deň postili - gazda a gazdiná za prosperitu hospodárstva, slobodní za dobrého ženícha alebo nevestu, deti, aby nedostali chrasty. Doobeda gazda išiel do hory na stromčeky. Musel doniesť až tri - jeden do izby, druhý na hnoj, tretí do maštale. Do maštale sa snažil doniesť stromček s dvoma vrchovcami, aby mali v budúcom roku prírastok dobytka v chlieve. Vianočný stromček do izby nesmel priniesť skôr, až keď sa išiel zdobiť, pretože rodina by mala počas roka veľkú núdzu.

Skryť Vypnúť reklamu

Pred večerou išiel gazda najskôr nakŕmiť dobytok, každému zvieraťu okrem kozy, dal zožrať strúčik cesnaku, ktorý mal odrezané oba konce. Povera hovorila, že keď prišla bosorka do maštale a cítila, že dobytok má v sebe cesnak, vedela, že jej čary nebudú účinkovať a preto sa snažila cesnak vyvolať von. Hovorila: ,,Cesnek poj z kravy,“ a cesnak odpovedal: ,,Jako, keď nemám rite ani hlavy“. Gazdiná pred večerou nakreslila na maštaľné dvere do každého rohu a do stredu krížik trojkráľovou kriedou a zakrúžkovala ho cesnakom. Na štedrovečerný stôl upiekla tri chleby: gazdu, gazdinú, kravský chlieb. Na kravskom bola zapečená hrudka soli, hlávka cesnaku a petržlenová vňať. Gazda a kravský chlieb ostávali na stole počas celých sviatkov a gazdiná sa zjedol pri večeri. Okrem chlebov boli na stole zemiaky, ovos, žito, jačmeň, drobné peniaze, orechy a jablká. Pred večerou prišiel do kuchyne gazda, oblečený v kabáte a priniesol do izby masolničku. Pozdravil sa a gazdiná sa ho pýtala: "Čo nesete?“ Gazda odpovedal : ,,Velikú penu, hustú smetanu, telie kusy masla, jak na peci rohy.“ Toto opakovali tri krát a potom začal gazda vinšovať: "Vinšujem Vám na tieto nastávajúce sviatky hojnosti, prajnosti, urodajnosti, od vrchnosti vzácnosti, od dobrých ľudí poctivosti, aby ste mali maličkú starosť a velikú radosť, aby ste boli zdraví a veselí ako v nebi anjeli.“ Potom položil masolničku vedľa stola a začal sa modliť. Všetci členovia rodiny museli byť už pri stole a na stole musela horieť sviečka. V niektorých obciach gazda tesne pred modlitbou otvoril okno a tri krát zakričal:

Skryť Vypnúť reklamu

"Vlky, líšky, medvede pojte s nami večerať a keď nepojdete, tak nám celý rok neuškoďte.“ Po modlitbe gazdiná každému urobila na čelo krížik medom, aby bol celý rok dobrý a zdravý ako med. Nohy štedrovečerného stola obviazali železnou reťazou, aby rodina celý rok držala pokope a počas večere kládli na reťaz nohy, aby ich mali celý rok zdravé. Ako prvé sa jedli oblátky s medom a zapíjali sa vínom. Ďalšími jedlami na stole bývali varený hrach, polievka zo sušených sliviek a hrušiek, zatrepaná kapustnica, kapusta s cesnakom a zemiakmi a posledným chodom bola krupicová kaša - Ježiškova kašička. Konzumácia kyslých rýb a neskôr kaprov je už novodobým zvykom.


Od stola počas večere nesmel okrem gazdinej nikto odchádzať. Keď sa podával hrach, vtedy gazdiná išla s hrachovou polievkou ku kurínu a pritom hovorila: ,,Idem tie kury pozabíjať“ Ostatní jej hovorili: ,,Nezabíjaj ich oni budú niesť vajcia.“ Pri kuríne nabrala na lyžicu trikrát hrachu a hádzala ho po sliepkach. Podľa toho, koľko sliepok sa jej ozvalo, tie potom niesli dobré vajcia. Z každého jedla gazdiná najskôr odložila po tri naberačky do masolničky pre dobytok, takto do nej odkladala aj na Božie narodenie až do Štefana. Po večeri krájali jablká, aby zistili, či budú zdraví. Preto isté rozbíjali aj vlašské orechy, ak bol orech zdravý, aj dotyčný bol po celý rok zdravý.
Slobodné dievky, ak sa celý deň postili, po večeri pozametali izbu a smeti vyniesli na hnojisko, tam sa na ne postavili, a z ktorej strany zaštekal pes, z tej dostali muža. Na horných Kysuciach po večeri hádzali cez plece dievky krpce do dverí. Podľa toho, ako dopadli na zem, či špicou von z domu alebo do vnútra, išla dievka von z domu – na príženky alebo nie.

Skryť Vypnúť reklamu


Po večeri sa chodilo po spievaní, obyčajne začali z jedného domu a potom z každého ďalšieho sa k nim pridávali. Po spievaní sa nesmelo chodiť bez chleba alebo koláča. Ten sa nechal v najbližšom dome, tam ich ponúkli zasa chlebom a pálenkou a tak pokračovali až na koniec dediny. Od štedrej večere, počas celých sviatkov, sa nesmelo na nikoho volať poď, lebo by ho vyvolali navždy z domu – zomrel by. Na polnočnú omšu sa chodilo hromadne. Kto išiel z domu, zobral do kapsy jeden zemiak a kúsok chleba zo štedrovečerného stola a pri pozdvihovaní v kostole ich vo vrecku podvihoval, aby ich Pán Boh požehnal a dobre sa urodili. Po príchode domov ich dali opäť na stôl a boli tam až do konca sviatkov. Tieto zemiaky gazdiná odložila a na jar ako prvé zasadila do zeme. Z polnočnej omše každý utekal domov, aby mu rýchlo obilie uzrelo. Po príchode domov nabral zo studne vody a vykropil celý dom, aby ho ochránil od zlých duchov.

Božie narodenie a Štefana
Božie narodenie je najväčší sviatok v roku. Ráno sa každý člen rodiny umyl vo vode, v ktorej boli položené kovové peniaze, aby sa ho po celý rok držali. Tento deň sa nechodilo po návštevách, v domoch bolo ticho, neumýval sa riad, neupratovalo sa, nezametalo sa a jedlo sa iba to, čo gazdiná nachystala na Štedrý deň. Na Štefana sa chodilo po vinšovaní. Do domu v tento deň nesmel prísť starý človek alebo žena, ako prví, lebo by to prinieslo rodine nešťastie. Preto si spravidla už pred sviatkami napýtali ,,polazníka“, aby mali zaistené , že im príde mladý, zdravý chlapec. Polazník po príchode do domu zavinšoval domácim zdravie, šťastie, lásku, bohatú úrodu. Potom potriasol stromček - polazníčku, aby sa im sypalo šťastie a pomútil v masolničke, aby im kravy dojili. Na stôl položil meštek s peniazm, ktorými poštrngal, aby mali bohatý rok. V uzlíčku doniesol z domu koláče alebo chlieb, ten mu gazdiná vymenila a dala svoje koláče alebo chlieb. Potom ho gazda pohostil slaninkou , koláčmi a pálenkou a do mešca mu pridal pár peňazí. Zásadou bolo, že dvaja polazníci sa nesmeli stretnúť v jednom dome. Od Štefana do Troch kráľov chodili chlapci po vinšovaní po troch kráľoch. Za to im domáci dávali koláče a ovocie. Na sviatok Troch kráľov chodili gazdinky do kostola svätiť kriedu a vodu, ktorú potom využívali na ochranu úrody, statku a domácnosti. V predvečer Troch kráľov upiekli gazdinky tri chleby, ktoré kládli pod stromček a priložili k nim soli a tri hrnčeky vody, aby sa mali králi na svojej púti čím občerstviť.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Regeneračný spánok s ideálne podopretou chrbticou
  2. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  3. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy
  4. Hudbou proti holorubom.
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  6. Ako sa mení dynamika firiem?
  7. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  8. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  9. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  1. Behind every successful business lies a set of skilled people
  2. Klimatická zmena rozkývala štatistiky škôd na domoch a bytoch
  3. Ako sa mení dynamika firiem?
  4. Hudbou proti holorubom.
  5. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  6. Pečeň je priamo zodpovedná za stav vášho imunitného systému
  7. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  8. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  9. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 12 207
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 11 777
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 10 703
  4. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 9 231
  5. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 9 111
  6. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 9 064
  7. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 7 281
  8. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 6 609
  9. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 5 881
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 5 746
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Cez víkend sa hrali dohrávky 3., 4. a 5. ligy.


5 h

Bezpečnosť ľudí a plynulosť cestnej premávky, to boli dva hlavné ciele vybudovania cyklochodníka v Turzovke. Ten dokončili vlani v septembri a po necelom roku bilancovania je jasné, že tento investičný zámer ľudia ocenili. Financovali ho aj z eurofondov.


11. jún

Pozrite si MY športujeme.


8 h

Prešiel rok a veriaci sa opäť stretli na Vartovke v kaplnke zasvätenej Božskému Srdcu Ježišovmu a Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.


19 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Jozef Morgoš taký úspech nečakal.


8 h

Sprievodný program má trvať štyri hodiny. Ľudia si budú môcť vlastnoručne vyrobiť odznak s logom.


13. jún

Česť jeho pamiatke!


20 h

Cestovanie so zbojníkmi, prejazd Chmarošským viaduktom či Telgártska slučka. To všetko je pre ľudí veľkým lákadlom.


13. jún

Už ste čítali?