V biednej maštali sa narodil Spasiteľ. Dýchal naň dobytok, a tak ho zohrieval. Ako prví prišli dieťaťu vzdať hold pastieri. Nie nadarmo sa slovo pastier používa aj v symbolickom význame ako ochranca alebo niekto, komu ostatní dôverujú. Potom sa objavili králi či mudrci z východu. Priniesli dary. V hlbokom presvedčení ukázali, opäť symbolicky, že batoľa na slame nie je obyčajný človek...
Všetky tieto obrazy vytvárajú atmosféru ticha, pokoja a akejsi všeobecnej útulnosti, spolupatričnosti. Aj príroda je taká. S príchodom prvého snehu upadá do zimnej malátnosti. Hovoríme tomu aj zimný spánok. Krajina spí. Priam ako medveď. Nezobudia ju veru mrazivé vetry, šľahajúce nemilosrdne svahy kopcov, nepočuje ich šialené zavíjanie. Nič si nerobí z víchric či metelíc, ktoré pustošia krajinu, rozdúchavajú po nej miliardy snehových vločiek, prenášajú ich z miesta na miesto, ako sa to večne deje s pieskami púští. Dobré je vtedy, keď má každý svoj domov a svoju teplú piecku. Práve tie vytvárajú v tomto období pocit útulnosti. Atmosféru rodinného krbu.
A zrazu všetko stíchne. Počuť len pukot dreva a mátoživé praskanie kôry, to keď sú vonku silné mrazy. Akoby stromom nestačila ich nahota, akoby sa chceli načisto vyzliecť z kože. V povetrí cítiť niečo čisté a osviežujúce. Bez vôní. Iba ak by sa niekto práve vtedy nepustil do údenia mäsa, slaniny a klobás. V tom prípade sa vône začnú rozlievať po okolí ako hlasy fanfár. V hlbokom snehu sa objavujú chodníky. Premosťujú vrchy s dolinami, spájajú jednotlivé príbytky a ľudí v nich žijúcich. Susedia sa vo vianočný čas navštevujú. Robili tak odjakživa, aj keď v minulosti mali na seba viac času. Počas rozhovorov sa navzájom hostili, využívali zásoby potravín, vytvorených z plodov poľnohospodárskej práce, a tuhej pálenky, ktorú si vedeli upáliť z ovocia všetkého možného druhu, obilia, ba vraj aj z chlebových kôrok. Pochúťkou boli zabíjačkové špeciality. Obyvatelia vrchov schádzali do dolín a údolní ľudia sa zasa štverali na vrchy.
Načas menili svoje pôsobiská, pretože v novom prostredí sa rodia aj nové myšlienky, zažívajú nové príbehy. Ostávajú hlboko v pamäti, kým ich odtiaľ nevydoluje túžba rozprávať, odovzdať svoje zážitky, aby sa prostredníctvom hovoreného i písaného slova mohli dostať k ďalším ľuďom...
Zimná krajina spí. Sníva o tom, že si v tichu a pokoji odpočinie, aby nabrala nových síl do ďalšieho životného dobrodružstva. Z diaľky počuť hudbu. To Muchovci až kdesi z Terchovej vyhrávajú a vyspevujú: „Narodel sa Kristus Pán v Betleme. Uložený je v jaslach na slame. Ej, slama, slama premilá, nikdy si tak šťastná nebola...“
