Nie je nám známe, kedy sa narodil Ježiš Kristus, ale keďže kresťanstvo začalo prenikať do všetkých oblastí života, kresťania slávili Vianoce na sviatok pohanského boha Slnka, slávenom v deň zimného slnovratu Natalis solis invicti. Chceli tak zvýrazniť, že Ježiš Kristus je pravé svetlo pre človeka i svet.
V našich zemepisných šírka sa zimný slnovrat končí 25. decembra a v tento deň, keďže Kristus často hovorí aj sám o sebe, že je svetlo sveta, sa určil ako deň narodenia Pána. Je v tom veľká symbolika. Deň, ktorý bol krátky, v týchto dňoch znova začína nadobúdať na svojej dĺžke, a tak aj Kristovo učenie, evanjelium, to tajomné svetlo, ktoré chce prežiariť všetky oblasti života a dostať sa ku každému človeku všetkých čias, začína nadobúdať na intenzite.
Vianočné sviatky najviac zo všetkých liturgických slávení počas roka chytajú za srdce každého a atmosféra týchto dní nenechá nikoho bez toho, žeby sa ho nedotkla. Všetci chceme prežiť tieto neopakovateľné sviatočné chvíle v ich pôvodnom duchu, v opravdivej radosti. Vianoce slávime nielen z tradície, z nejakej zotrvačnosti, ale predovšetkým preto, že sú silou, ktorú do nich vložil sám Boh svojím narodením. Menia nás na ľudí, ktorí si uvedomujú, že existujú hodnoty, na ktoré sa v každodennom chvate zabúda.
Život spojený s Pánom času nevedie k pesimizmu či pohŕdaniu týmto svetom. Ba naopak, dáva perspektívu budúcnosti v zmysle kréda blahoslaveného pápeža Jána XXIII.: „Kto verí, ten sa netrasie“. Dnes počíta takmer celý svet letopočet podľa Gregoriánskeho kalendára, teda roky po narodení Krista, a akceptuje, vedome alebo nevedome, že jeho narodenie označuje časový obrat. Že je to pravda, môže svet uveriť iba vtedy, keď to bude dokazovať náš každodenný život. V Ježišovi začalo skutočne nové obdobie a chce sa prejaviť aj v našom živote. Preto vám, milí priatelia, želám, aby aj rok 2007 bol pre všetkých rokom Pána, bol ním požehnaný a pre každého z nás šťastný.
