MICHALÍK: „Postupnými krokmi chcem ísť vo futbale čo najďalej“

Mladý hráč má kariéru dobre rozbehnutú a aj vďaka svojim morálno - vôľovým vlastnostiam to môže dotiahnuť poriadne vysoko. Počas dovolenky navštívil redakciu MY Kysuckých novín, aby odpovedal na naše zvedavé otázky, a to nielen o futbale.
Začnime vašimi futbalovými začiatkami od detských rokov, kde všade ste hrávali a kam ste chodili do školy?

- S futbalom som sa prvýkrát stretol v Čadci, keď som mal 10 rokov. Spomínam si, že som vstúpil už do rozbehnutej jesennej časti súťažného ročníka 1995/96, do 4. ligy starších žiakov. Viedol nás tréner Peter Padych, na ktorého rád spomínam. Už po týždni som odohral svoj prvý majstrovský zápas v drese FK Čadca. V roku 2004 som odišiel na hosťovanie do Žiaru nad Hronom a v januári som prestúpil do FC Senec. Študoval som na SOU strojárskom, ako mechanik – elektronik číslicových strojov.

V ktorom klube ste okúsili seniorskú súťaž a aké bolo prejsť z mládeže k mužom?
- Prvý štart v drese seniorov som zažil ešte v rodnej Čadci, keď som mal sedemnásť rokov. Vybral si ma vtedy tréner Jaroslav Šebík. Ešte približne sezónu a pol som však striedavo nastupoval aj za dorast, aj za A – mužstvo. No už v tej dobe bolo pre mňa prioritou „áčko“.
Momentálne ste hráčom FC Senec. Kadiaľ viedli vaše futbalové kroky, kým ste sa dostali do mužstva účinkujúceho v našej najvyššej súťaži?

- Moja futbalová cesta do Senca bola zaujímavá - v decembri 2004 mi zavolal tréner Valovič, aby som prišiel na prípravný zápas do Dubnice, kde sme remizovali 2:2. Hneď po zápase sme sa dohodli na ďalšej spolupráci. Odohral som celý zápas. Za svoj odchod vďačím manažérovi FK Čadca Edovi Gábrošovi a prezidentovi Milanovi Gurovi, ktorí sa pri mojom prestupe do Senca zachovali ústretovo.
Ste pomerne vysoký. Myslíte si, že vám vo futbale pomáha vaša vysoká postava?
- Je to veľká výhra, hlavne pri hlavičkovaní, ale naopak nevýhodou je horšia koordinácia pohybu ako u menších hráčov. Na mojom poste stopéra je však výška veľmi dôležitá.

Keď Senec prehrával, tréner vás zvykol na posledných pätnásť minút v závere zápasu postaviť na post útočníka. Prečo?
- Bolo to vždy pri nepriaznivom výsledku. Snažil som sa v útoku vyhrávať nakopávané lopty a pripravovať šance pre spoluhráčov, alebo dať gól aj sám. Väčšinou sa obrancovia zamerali na mňa a tým sa otvoril priestor pre ostatných hráčov. Tento ťah nám v sezóne vyšiel asi sedem alebo osemkrát.
Ako sa pozeráte na situáciu v Senci, keď sa verejne hovorí o predaji klubu?
- Zatiaľ FC Senec nemá voči nikomu žiadne podlžnosti a o predaji som sa dopočul až z médií, takže túto otázku nejako neriešim. Pre mňa je dôležité, aby som hrával.
Dopočuli sme sa, že o vás prejavila záujem Petržalka. Ako sa vyvíja váš možný prestup? Respektíve, máte aj iné ponuky?
- Konkrétne so mnou nikto z Petržalky nerokoval, a tiež som sa to dozvedel až z médií. O ponukách však nechcem rozprávať, pretože je predčasné niečo predbiehať.

Prejdime na chvíľu k reprezentácii. Podarilo sa vám, aj keď v priateľskom stretnutí, skórovať. Opíšte nám, ako to prebiehalo a čo pre vás znamená prvý gól v reprezentácii?
- Nominácia ma veľmi potešila a prekvapila zároveň, lebo som v najvyššej súťaži iba pol sezóny. Vedel som, že nenastúpim v základnej zostave, lebo tréner Kocian prispôsoboval tréningy podľa základnej zostavy. Na ihrisko som sa dostal v druhom polčase. Chcel som podať čo najlepší výkon a gól, ktorý som dal, bol, akoby ešte navyše. Stalo sa to po štandardnej situácii, kde sa lopta odrazila do výšky a ja som vyskočil najvyššie a padlo to tam. Gól ma veľmi potešilo, lebo ešte pred troma rokmi to bol pre mňa akoby nedosiahnuteľný sen. Päťdesiattisícový štadión bol skoro prázdny, čo bolo na škodu. Sedelo tam len pár šejkov zahalených od hlavy po päty, ale aj Slováci. Krajina je krásne vybudovaná, samé hotely, vysoké budovy a krásne upravené ulice.
Momentálne sa vám darí. Prezraďte nám, aké sú vaše ciele, kam až to chcete s futbalom dotiahnuť?

- Viem, že nič nejde rýchlo, ale postupnými krokmi by som sa chcel dostať čo najvyššie. Samozrejme by som si rád zahral najvyššiu súťaž v nejakom zahraničnom klube. Všetko je však závislé od zdravia, šťastia a poctivých tréningov.
Na záver ešte jedná otázka. Nastúpite na Štefanskom pohári, ktorý sa bude hrať v Čadci?
- Ak mi do toho nič nepríde, tak by som mal nastúpiť za Benficu, ktorú trénuje môj veľmi dobrý kamarát a výborný tréner Martin Piteľ. Už teraz trénujeme v športovej hale a pripravujeme sa na Štefanský pohár, na 2. ligu a slovenský pohár vo futsale, kde počas môjho voľna budem hrať za Benficu.