Keď ho však prepadol na samote nazývanej U Gašincov neznámy lupič, do smiechu mu veru nebolo.
Pred pár dňami sa vybral do Kysuckého Nového Mesta na nákup. Keď prichádzal k chalupe, všimol si rozbité sklo na vchodových dverách. Odomkol ich a vtedy mu vyšiel oproti s pištoľou v ruke neznámy maskovaný chlap. „Otoč sa čelom vzad. Sadni si na stoličku a ani sa nepohni,“ prikázal mu.. „Zľakol som sa. Urobil som, čo mi kázal. Celý ten čas som v rukách držal aj dve tašky s nákupom.
Úplne mi zmeraveli ruky,“ spomína. Lupič sa medzičasom v jeho dome celkom dobre zabýval. Vybral si z chladničky mäso, uvaril ho a zjedol. Do prineseného ruksaku si potom začal baliť veci. „Zobral mi hrozienka, čokoládové tyčinky, piškóty, bujónové polievky, oblátky. Musel byť poriadne hladný, veď mi obral salónky a čokoládovú kolekciu z celého stromčeka. Skoro nič na ňom nezostalo,“ hovorí. Starému pánovi zmizli aj obľúbené nemecké hodiny, zlodej si zobral tiež jeho topánky, nohavice a tranzistor. „Potom pýtal odo mňa aspoň stovku. Hodil som mu ju na zem. Povedal mi, že keď odíde, nemám sa ešte najmenej päť minút pohnúť. Keď odišiel, chcel som ísť von, no zamkol zvonku dvere,“ vysvetľuje pán Jozef. Myslí si, že išlo o mladšieho muža.
Podľa neho veľmi vychudnutého. Dovnútra sa totiž pretlačil cez veľmi malý otvor v rozbitých dverách. Riaditeľ Okresného riaditeľstva policajného zboru v Čadci Miroslav Hodas nám povedal, že majú určité indície, kto by mohol byť páchateľom. Celá vec je v štádiu vyšetrovania. Isté je to, že keď lupiča dolapia, hrozí mu za porušovanie domovej slobody a zločin lúpeže so zbraňou v ruke sedem až dvanásť rokov za mrežami. Či mu to stálo za to, nevedno. Ale ako sa hovorí:“ Hlad je hlad“...