Rýchlo som sa zžívala aj s kolegyňou, ktorá na izbe už bývala. Tiež študovala medicínu, ale tým podobnosť medzi nami končila. Bola síce priateľská, ale veľmi uvravená, dlhšie sedieť nad učením som ju veru nevidela. Veľa času trávievala pred zrkadlom, kde sa venovala úprave svojho zovňajšku a takisto množstvu známostí. Pokiaľ niekedy nebola prítomná na internáte, musela som behať k telefónu na chodbe, mobily vtedy neboli a ospravedlňovať ju potenciálnym záujemcom. Dalo sa čakať, že raz dôjde ku kolízii v jej poradovníku čakateľov na schôdzku.
A naozaj. Raz, keď zakončila svoju kozmetickú úpravu, módne oblečená, obrátila sa na mňa s prosbou, či by som miesto nej nešla na schôdzku s jedným, vraj slušným mládencom. Ona naňho práve nemá čas, keďže ide na stretnutie s iným. Nemala som vtedy žiadny program a aj keď k atraktívnosti spolubývajúcej kolegyne som mala ďaleko, zo žartu som súhlasila. Mládenec, ktorému som ospravedlnila kolegyňu, bol sprvoti sklamaný. No bol naozaj dobre vychovaný a tak ma pozval na chvíľu do kaviarne. Bol oblečený pekne, ale nenápadne a mal inteligentnú vizáž. Skúšal najprv unudene viesť konverzáciu na rôzne témy. Ostal prekvapený, keď som na to všetko povedala svoj názor a v rozhovore nadšene vyprávala o koncertoch a divadlách, ktoré som často navštevovala. Nakoniec sme sa v zápalistej debate o umení a knihách zarozprávali pár hodín. Nebol to môj typ, no jeho rozhľadenosť ma príjemne prekvapila. Aj on pri rozlúčke konštatoval, že so mnou takú zaujímavú debatu nečakal. V každom prípade som porozumela, prečo zasa on nebol tak atraktívny pre moju spolubývajúcu.
Autor: Oľga Königová
