Aby sme len nevegetovali - neprežívali medzi betónovými blokmi a autami, ktoré ich obkolesujú, je treba užívať každý stromček, kríček alebo kvetinový koberec pred panelákmi. Zdá sa, že už je len frázou veta, že zeleň je pľúcami mesta. O hniezdení stále vzácnejších vtákov a príjemnom chladivom odpočinku v tieni stromov na rozpálených sídliskách už ani nehovorím.
Preto mňa, aj ďalších obyvateľov sídliska U Hluška prekvapilo v novembri a decembri minulého roka vytínanie viac ako desiatky mladých, urastených stromov.
A neboli zďaleka všetky choré. Viem, so zazeleňovaním mesta a okolia sú teraz veľké plány, hovorí sa o zriaďovaní parkov za peniaze EÚ. Obávam sa ale, že pri takomto dnešnom gazdovaní so vzácnou zeleňou našich miniparčíkov na sídliskách a dlhoročných sľuboch o vysádzaní nových stromčekov aj tu, bude naše prostredie čoraz pustejšie a úbohejšie. Niekoľko hlasov bojovníkov za lepšie životné prostredie - zo strany zelených či priateľov mesta-už veľmi nezaváži. Betónových plôch pribúda, áut tiež. Len si predstavte - z malého prútika vyrastie strom so svojou krásnou, zelenou korunou až za 20 - 30 rokov. O to nás tí, ktorí ich likvidujú, ochudobňujú, poškodzujú. Dlhšie už tu totiž my, starší, nebudeme. Akcie vysádzania stromčekov školami, vzácnymi návštevami mesta či aj osobnosťami Kysúc (a máme ich už veľa) a medializovaním takýchto podujatí - hovorí vám to niečo? Možno, že naučia mladých a kompetentných múdrejšie a zodpovednejšie rozhodovať o našom spoločnom prostredí. Vážiť si toho pokladu, ktorý v zelenom bohatstve máme. Budovať priemyselný park je isto dôležitá vec, no vážiť si životné prostredie je cennejšie. Aj pre generácie po nás.