Odrezaní od sveta

Dostať sa do okolitých obcí je pre nich takmer nemožné. Odkázaní sú na vlastné ruky. V osemdesiatych rokoch tam vraj Štátne lesy a istá vojenská inštitúcia postavili cestu, no nedokončili ju. Zhruba z dvoch tretín bola zaasfaltovaná, posledný úsek posypali štrkom.

Údajne nie je majetkovo vysporiadaná a tak ju nikto neudržiava. Obyvatelia Lieskoviny, aj keď sú oficiálne občanmi Dlhej nad Kysucou, využívajú cestu vedúcu do susednej obce Podvysoká. Je dlhá dva kilometre, no kilometer si musia udržiavať sami. „U nás je šesť rodinných domov, býva tu asi desať ľudí. No taký istý problém trápi aj obyvateľov ďalšej osady Niníkovci, ktorá je od nás vzdialená asi tristo metrov. Deti odtiaľto chodia do školy skratkou cez les, chodník si musia najskôr vyšliapať. A my ostatní si bez lopát neporadíme. Cestu si jednoducho musíme odhádzať.

Vlastním frézu, no nie všade a vždy sa dá s ňou upravovať. Skutočnosťou je, že hasiči s cisternou, ani záchranka nemajú šancu sa tu dostať,“ hovorí jeden z miestnych obyvateľov Peter Kurka. Spomína, že čo sa týka prístupu, aj „teplé mesiace“ sú pre nich trápením. Dôvodom sú motokrosári, ktorí si tadeto brúsia cesty a polia bez toho, že by hľadeli na to, čo spôsobujú. Podľa tvrdenia miestnych, najradšej majú, keď je na ceste blato. Vtedy totiž môžu zanechať po sebe očividné stopy. Keďže nejde o verejnú komunikáciu, niet žalobcu, teda ani sudcu.

Obyvateľov trápi nielen to, že im ešte viac poškodzujú už i tak zlú cestu, zároveň robia obrovský hluk a podľa nich sa osadníci musia mať pred nimi na pozore. Nezvyknú totiž pozerať, či im v ceste stojí nejaká prekážka. Ani živá. „Už sa bojíme chodiť aj na hríby do lesa. Z ničoho nič sa vyrútia spoza stromov. Človek myslí na to, či by sa zastavili, keby niekoho zrazili,“ hovorí P. Kurka. Chcú, aby starosta urobil poriadok nielen s cestou. Podľa možností aj s motorkármi a to napríklad formou nejakého obecného nariadenia a väčšej spolupráce s políciou.