Kysučanky si ťažko hľadajú prácu

Oproti roku 2005 klesla približne o dve percentá. Ako hovorí Ján Pidych, vedúci oddelenia služieb odborného poradenstva ÚPSVaR v Čadci, stálym negatívom je vysoký podiel nezamestnaných žien. Tento sa v priemere v roku 2006 pohyboval na úrovni 60 %. Znamená to, že z desiatich nezamestnaných bolo 6 žien. „Tento podiel patrí za ostatné dva roky medzi najvyššie v SR.

Napríklad, priemerný podiel žien v evidencii v rámci SR bol vlani cca 52 % a v Žilinskom kraji sa priblížil k 56,6 %. Riešenie je v podmienkach okresu Čadca skutočne vážny problém. V nedávnej minulosti bol textilný priemysel a šitie zvrškov obuvi „strategickým odvetvím“ pre zamestnanie žien. Zrejme lacný ázijský textil a obuv spôsobil útlm týchto výrob. V kontexte so skutočnosťou, že stále pretrváva vysoký podiel zamestnávania našich občanov v iných regiónoch, nie je možné, najmä u žien, zosúladiť plnenie rodičovských povinností s odchádzaním za prácou mimo región. Navyše sa k tejto skutočnosti pridružuje fakt, že v našom okrese prevláda vidiecky typ osídlenia, čím je opäť geografická mobilita determinovaná starostlivosťou o domáce hospodárstva. Osobne si myslím, že jedným z reálnych východísk by bola inštalácia novej výroby, ktorá by vytvorila pracovné miesta v kategórii „ženských profesií“, napríklad kompletizačné linky a pod.

Nevýhodou by však bolo to, že tieto výroby obyčajne nie sú z kategórie sofistikovaných výrob, čo by, prirodzene, determinovalo zárobkové možnosti. Tento faktor má pri neustále stúpajúcich nákladoch svoje opodstatnenie. Pre udržanie životného štandardu rodín na Kysuciach nie je proklamovaná skutočnosť (jedna z komparatívnych výhod regiónu) o lacnej pracovnej sile, dlhodobo únosná. Pozitívom by však bola istota, že zárobok bude vyšší ako prípadné sociálne dávky a zároveň by vytvoril aspoň aké-také možnosti zlepšiť si starobný dôchodok. Tento moment by mal patriť medzi priority vo vedomí našich občanov,“ hovorí J. Pidych.

Okres Čadca patrí medzi tie regióny Slovenska, kde nie je pokles miery nezamestnanosti kompenzovaný rastom pracovných miest v regióne. Skôr naopak. Priemerný počet pracovných miest podľa zdrojov ŠÚ SR každoročne klesá. Aj v rámci realizovaných projektov je možné ich ťažisko orientovať skôr na poradensko - vzdelávacie aktivity, čím sa ale zásadne nerieši problematika zvyšovania zamestnanosti v regióne. „Motivovať a vzdelávať občanov však zostáva ako jeden z mála reálnych nástrojov, ktoré dokážu udržať optimizmus tých ľudí, ktorí si skutočne nedokázali zatiaľ nájsť prácu. Myslím si, že východiskom by mohol byť priemyselný park, resp. výrobná zóna, kde by sa tieto amestnávateľské subjekty sústredili. Dobudovanie diaľnice D1 do Žiliny a kompletné rozbehnutie výroby automobilov KIA v Žiline a HYUNDAI v Nošoviciach môže radikálnejším spôsobom zlepšiť podmienky pre zvýšenie zamestnanosti našich občanov.

V rámci možných pripravovaných projektov uvažujeme o spolupráci s úradmi práce v ČR v oblasti voľby povolania, ako dôležitom nástroji predchádzania nezamestnanosti v budúcnosti. Realita súčasnosti je bohužiaľ taká, že veľa mladých ľudí si vyberá stále profesiu „ktorá ho baví“ a nie takú, ktorá ho dokáže uživiť. V rámci budúcich projektov máme záujem zvýšiť informovanosť rodičov a výchovných poradcov ZŠ o profesiách, v ktorých možno nájsť uplatnenie v našom regióne, respektíve v susedných regiónoch (Žilina, Kysucké Nové Mesto, Ostrava, Frýdek - Místek a Vsetín.) Do týchto regiónov je možné aj zmluvnými dopravami zabezpečiť i dennú dochádzku do zamestnania,“ dodáva J. Pidych.