Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

„Život prináša človeku všelijaké výzvy, na ktoré musí reagovať“, hovorí R. Gerát

Človek, ktorý celý svoj život zasvätil kultúre, prírode. Reč je o Rudolfovi Gerátovi z Čadce.

Mnohí si ho pamätajú ako vedúceho odboru kultúry ONV v Čadci. Stál pri zrode Kysuckého múzea a Múzea kysuckej dediny vo Vychylovke, inicioval vznik Kysuckej galérie, ktorej riaditeľom bol celých šestnásť rokov. Popri kultúre sa už viac ako dvadsať rokov venuje ochrane prírody a krajiny, je predsedom Spolku priateľov Čadce, vášnivý turista, neúnavný publicista, autor či spoluautor mnohých publikácií, monografií, článkov v tlači. Jeho pozoruhodnú prácu ocenili viackrát.

Z najvýznamnejších ocenení spomeňme titul Zaslúžilý pracovník kultúry, ktorý mu udelili v roku 1977, či Cenu ministra životného prostredia, ktorú dostal vlani. V januári t.r. získal krásne ocenenie za celoživotné dielo Osobnosť Kysúc. Všetky spomínané skutočnosti nás inšpirovali k nasledujúcemu rozhovoru.
Získali ste ocenenie Osobnosť Kysúc. Určite je to príjemný pocit. Mohli by ste nám prezradiť, na čo ste pomysleli, keď ste sa dozvedeli, že ste ho získali? Na mladosť, keď ste začínali, či kamarátov, spolupracovníkov, rodinné zázemie? Lebo človek, aby tvorivo pracoval, musí mať aj určité zázemie. A cítiť oporu v iných ľuďoch.

Skryť Vypnúť reklamu

Človek v mojich rokoch už ťažko podľahne ilúzii, že také ocenenie je niečo veľmi významné. Dobre si pamätá na príslovie o sláve a poľnej tráve, alebo na výrok Andyho Warhola, že každý človek raz zažije svojich päť minút slávy. No klamal by som, keby som tvrdil, že ma to nepotešilo. Ak by som si mal spomenúť na dobu a ľudí, ktorí mi v tom čase prišli na myseľ, bola by to partia na odbore kultúry bývalého ONV v Čadci, s ktorou sme prežívali „hviezdne roky“, naplnené usilovnou snahou vymaniť Kysuce aspoň na tomto úseku z tradičnej zaostalosti. Musím tu spomenúť mená dvoch Mirov - Golisa a Ďuricu, Jána Mokrého, Lea Kulicha, Milana Čimboru a spolu s nimi vtedajších riaditeľov okresných kultúrnych ustanovizní, s ktorými sme boli, neváham to povedať, priekopníkmi regionálnej kultúry na Slovensku. Rád by som sa s nimi podelil o túto poctu. Lebo tam bol začiatok, tam boli základy, na ktorých to pokračovalo ďalej. Osobitne ma teší, že to vydržalo až do dnešných čias.

Skryť Vypnúť reklamu

Že mladí rozvíjajú tradíciu v činnosti novej knižnice, múzea, skanzenu, galérie, Palárikovej Rakovej či Beskydských slávností v Turzovke. A že sa zrodili nové iniciatívy, ktoré robia dobré meno nielen kysuckej kultúre, ale Kysuciam ako celku.
Možno pre niekoho predstujete typ vážneho človeka, ktorý sa venuje vážnym veciam a len máločo ho dokáže rozosmiať.

Dlhé roky ste však pracovali v kultúre, ktorá je spojená okrem iného aj s divadlom. A to nepredstavuje len drámu, ale aj komédiu. Ozaj, viete si občas „osoliť“ každodenný život takou štipkou humoru? A toho humoru bolo viacej kedysi, alebo dnes?
V živote, zvlášť zamladi, nie je núdza aj o veselé chvíle. Najčastejšie sme ich zažívali na tradičných stretnutiach vedúcich súborov záujmovej umeleckej činnosti, kde sme vyhodnocovali ich celoročnú aktivitu a odmeňovali najlepších. Stretnutia sa konali každý rok na inej chate, boli dvojdňové, so zábavou večer. Stretávali sa tu desiatky ľudí naladených na rovnakú strunu a pri takých príležitostiach býva vždycky veselo.

Skryť Vypnúť reklamu

Ale úsmevné príhody sa stávajú aj pri vážnych udalostiach. Spomínam si na kladenie základného kameňa na stavbu kysuckého skanzenu vo Vychylovke, na ktoré sme prizvali aj rodákov z Bratislavy. Priplietli sa tam akosi aj domáci mládenci, ktorí sa potúžili o čosi viac a z ničoho nič sa začali biť. Sochár Vojtech Ihriský im tlieskal a povzbudzoval ich, súc presvedčený, že je to nainscenovaná folklórna vložka. Až keď išlo do tuhého, pochopil a začal volať na ratu. Veselo bývalo aj pri každoročných návštevách Zajačkovej lúky v Riečnici, kde sme zavčas jari obdivovali celú plochu zakvitnutú šafránom Heuffelovým. Pravdaže, neostalo iba pri tom obdivovaní. Ale to už patrí do rozprávania o mojej druhej aktivite, o ochrane prírody.

Vaša dlhoročná životná partnerka Mária má takisto blízko ku kultúre. Jej hlas možno počuť na vystúpeniach známeho speváckeho telesa Kysuca. Stane sa, že vám občas „vyspieva“ aj doma, keď sa svojim koníčkom venujete viac, akoby ste mali? Lebo aj domácnosť si vyžaduje svoje. Napríklad také škrabkanie chrbátika, ale aj kysuckých krumplí, či umývanie mastných kastrólov. Pretože nielen prácou prospešnou pre spoločnosť a naše budúce generácie je človek živý. Alebo to už neplatí?
S tým škrabkaním je akosi nenáležité ísť do podrobností, no sebakriticky priznávam, že pokiaľ sa týka účasti na chode domácnosti, snažím sa byť rovnocenným partnerom. To znamená, že mi nerobí problémy urobiť čokoľvek, čo akurát treba. Vrátane, povedzme, umytia schodov na našom poschodí, keď príde rad na náš byt. (Feministkám odkazujem, že si nenárokujem, aby ma dávali za príklad svojím manželom, lebo som kedysi taký nebýval. To iba rokmi človek prichádza k rozumu. Alebo ho stráca?) Odjakživa som sa však riadil zásadou, že vzťahy medzi manželmi by mali byť rovnocenné, žiaden feudalizmus, žiadne podriaďovanie sa mužskej sile. Ostatné je už vec dohody. Nám dvom to už roky funguje bez problémov.

Keď sme už pri „osobnostiach“, myslíte si, že ich je na Kysuciach ešte veľa? Len my o nich nevieme, alebo sme nevšímaví? V poslednej dobe sa zdá, že takých, ktorí sú ochotní robiť niečo len preto, že to robí radosť a poteší aj druhých, nie je až tak veľa. Na prvom mieste totiž dominujú peniaze, svetská sláva a spoločenské postavenie. Je ešte svetská sláva poľnou trávou a môžu byť osobnosťami aj obyčajní ľudia, ktorí si zarábajú poctivou prácou? Lebo takých si už dnes všíma už asi len málokto...

S osobnosťami je to tak, že človek je buď osobnosťou, alebo ňou nie je, bez ohľadu na to, či mu to niekto „úradne“ potvrdí. Alebo ináč: K tomu, aby niekto bol považovaný za osobnosť, nestačí rozhodnutie nejakého grémia. Za osobnosť ho musia považovať ľudia, ktorí ho poznajú, ktorí si ho vážia, ktorí oceňujú jeho činy. Preto sa mi ani nezdá celkom šťastné vyzdvihovať jednotlivcov tak, že im „pridelíme” tento titul. Keď sa navyše dá písať v úvodzovkách, ako som si to všimol pri tejto otázke. Tým nechcem nijako znevažovať a zľahčovať snahu Kysuckej kultúrnej nadácie, ktorej som za túto pozornosť vďačný. Iba by som považoval za primeranejšie nazývať to ocenenie nejako ináč, napríklad Cena alebo Pocta Kysuckej kultúrnej nadácie za to alebo ono.

Keď sa robí rozhovor, obyčajne sa jedna z otázok týka životného kréda, plánov do budúcnosti a tak. Takže, prišla vám na um nejaká múdra myšlienka, ktorej sa po celý život držíte ako klieš blchy a ktorá vám možno tiež pomohla k tomu, že ste sa stali osobnosou? Alebo radšej, ktorá vám pomohla k tomu, že z vás vyrástol slušný a estný lovek? Lebo z toho zvyajne mávajú rados tí, ktorí sú pre nás najdrahší. Naši rodiia...
Nespomínam si, že by som mal nejaké celoživotné heslo, ktorého by som sa uvzato držal. Život prináša človeku všelijaké výzvy, na ktoré musí človek reagovať. Keby som si však premietol film môjho života naspäť, možno by sa v ňom našli charakteristické znaky, ktoré by sa dali označiť nejakým heslom. Napríklad, tým latinským Nulla dies sine linea, ktoré som si preložil Ani jeden deň bez čiarky, čiže zmysluplného činu. Alebo recesistickým, Lepšie je byť bohatým a zdravým ako chudobným a chorým, ktoré sa mi však doteraz darí plniť iba spolovice.

Čo však tvorilo nepísanú trvalú náplň všetkých mojich aktivít, to bola snaha prispieť k tomu, aby sa Kysuce a Kysučania prestali spájať s predstavou zaostalosti a zanedbanosti, aby sa vymanili z toho zakliatia. Som rád, že som sa toho dožil, keď je môj rodný kraj nielen rovnocennou, ale osobitne, vzhľadom k svojej výhod-
nej polohe pri Trojhraničí, aj perspektívnou súčasťou Slovenska.
A na záver, mohli by ste nám prezradiť recept na vašu neuveriteľnú životnú akvititu?

Za moju „predĺženú“ životnú aktivitu vďačím najmä nadšeným a tvorivým kysuckým ochrancom prírody, v styku a v spolupráci s ktorými sa mi „dobíjajú baterky“ novou energiou a chuťou do života. Nemôžem nespomenúť aspoň niektorých: Jaríka Veličku, Janka Korňana, Janka Vojteka a jeho spriaznených Neslušancov, Mirka Golisa a v neposlednom rade Jožka Marca. S nimi sme už dokázali pár pekných kúskov a ešte smelšie plány máme do budúcnosti. Len aby to zdravie vydržalo...

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  6. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  7. Pomáhajte čítaním
  8. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  2. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  4. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  5. Pomáhajte čítaním
  6. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  7. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  9. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  10. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 30 181
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 22 669
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 807
  4. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 13 158
  5. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 877
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 580
  7. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 997
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 828
  9. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 9 192
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 9 095
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Kysuce - aktuálne správy

Stredoslovenská energetika, a.s., prijíma nové preventívne opatrenia

S účinnosťou od 26. októbra 2020 do odvolania SSE, z dôvodu zhoršenia epidemiologickej situácie, zatvára svoje zákaznícke centrá pre verejnosť.

Bývalí majstri Slovenska sa spojili s mladými chlapcami, cieľom je ďalší postup

Skúsených chalanov nebolo treba veľmi presviedčať, hovorí Ferdinand Straka.

Céčko MSK Čadca zvládlo prvý zápas so Zákopčím v zostave (zľava) Peter Krkoška, Ferdinand Straka, Pavol Jakubec a Michal Kapusta.

Dušičky, na aké si nikto nepamätá

Po iné roky tradične prichádzali na cintoríny aj Kysučania žijúci za hranicami, najmä v Česku. Tento rok majú Dušičky úplne inú podobu. Hranice sa zatvorili, no aj Slováci hroby svojich blízkych pre zákaz vychádzania navštevovať nemôžu.

V kysuckých obciach sa intenzívne venovali úpravám cintorínov. Inak tomu nebolo ani vo Vysokej nad Kysucou.
Roland Šmahajčík (v strede) bol opäť najlepším strelcom Turzovky.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Epidemiológovia v Trenčíne vyšetrujú ohniská nákazy v dvoch závodoch

V rámci Slovenska prevažuje reťazové šírenie ochorenia v rodinách.

Agrokomplex musí po desaťročiach odstrániť svoj ikonický nápis

Konštrukciu vytvorili v roku 1974. Jej súčasťou bol aj klas.

Už ste čítali?