Aj tento rok sme v Kysuckom Novom Meste ukončili fašiangové obdobie, ako sa patrí, teda tancom, spevom, šiškami či kvapkou dobrého vína.
Fašiangy sa krátia, už sa nenavrátia, a dievčatá plačú, že sa nevyskáču...
Aj takto si spievali šantiace fašiangové masky, ktoré pozývali do tanca okoloidúcich ľudí pred kysuckým kultúrnym domom už hodinu pred začiatkom veselice. Nálada prítomných stúpala priamo úmerne šanteniu masiek. Tie prekvapili nielen dospelých, ale i zvedavé deti. Zábavychtiví dospelí sa podvečer stretli v tanečnej sále, kde sa slova ujal osvedčený konferenciér, divadelník Pavol Zátek. Ten sa počas veselice prítomným prihovoril ako vždy premysleným vtipným slovom, nielen ako hrobár, ale aj ako dôstojný pán farár. Spoločnosť na javisku mu robili osvedčení muzikanti z ľudovej skupiny Buková muzika, ktorí vďaka svojmu nadšeniu sú na podobné veselice ako stvorení. Do tanca hrala hudobná skupina Javorinka, predviedla sa tanečná country skupina Niagara pod vedením Janka Masného a zábavu spestrili aj mažoretky z Asanka klubu pri MKŠS. Na parkete vládla pravá fašiangová nálada. Skončila však už hodinu pred polnocou. Prečo?
Na fašiangy výskal, v pôste brucho stískal...
Predsa preto, aby bol dostatok času na prípravu parodickej rozlúčky s fašiangovým obdobím a aby smútočný sprievod bol „dokonalý“. A ten by taký nebol, keby pri ňom chýbali speváčky z folklórneho súboru Jedľovina, ktoré sa zahrali na „plačky“. Pri polnočnom pochovaní basy vďaka nim ani tento rok nechýbal náležitý nárek a smútok. „Dôstojným smútočným obradom“ sme sa definitívne rozlúčili s obdobím hojnosti a privítali sme Popolcovú stredu, teda začiatok štyridsaťdňového pôstu, ktorý sa skončí až na Veľký piatok pred Veľkou nocou.
Autor: MKŠS-ďur