Pobrali sa od hasičskej zbrojnice smerom na časť Lány, kde ich už čakalo veľa občanov, aby si pozreli turvoňské slávnosti, ktoré pripadnú obyčajne na poslednú fašiangovú nedeľu. Maškarný sprievod si vykračoval v doprovode muzikantov Kováčovcov a folklórneho sprievodu pod vedením Ľuba Pastvu. Ako spomínajú najstarší obyvatelia, Turvoň voľakedy predstavoval veľkého capa. Jeho papuľa bola pohyblivá, okolo pása a na nohách mal zvončeky. Najskôr začal tancovať, no po chvíli ho zastrelili, mäsiar ho podrezal, obyčajne na kope hnoja.
Okolo tancovala cigánka. Z handier mala urobené decko – pangharta. S ňou tancovali v maskách dievčatá aj chlapci. Richtár nosil košík, do ktorého vyberal darčeky – vajíčka, slaninu, klobásky, ale aj fľašky s pálenkou. Mnohých divákov ponúkal jeho pomocník pohárikom pálenky, za čo prítomní ďakovali. Po zastrelení Turvoňa prišiel mäsiar – škopiak a dreveným nožíkom ho podrezal. Turvoň veľmi kopal, no po chvíli zostal nehybne ležať. Mäsiar mu vyrezal sadlo a doniesol ho gazdinej. Cigánka si medzitým niečo vyžobrala pre svoje decko. Muzikanti hrali, dievky spievali. Potom Turzvoň vstal, otriasol sa od hnoja alebo snehu a ponaháňal prítomných. Muži dvíhali ženy do výšky, aby mali vysoké obilie. Ak mal Turvoň veľké sadlo a dostatok krvi, sľubovalo to dobrú úrodu. Potom sa celý sprievod odobral do ďalšieho dvora. Na tieto staré tradície nadviazal v Starej Bystrici aj súčasný Turvoň. Sprievod, v ktorom nechýbal, si vykračoval od začiatku obce postupne po viacerých dvoroch až na Rínok sv. Michala. Tam privítal prítomných starosta obce Ján Podmanický. Nechýbalo občerstvenie ani muzika - o ktorú sa postarali bratia Kováčovci.
Autor: jh