Posledný dych zimy

Vonku je síce ešte šero, slnko sa akurát štverá po svahu kopca, aby si na jeho vrcholci oddýchlo a pozrelo sa do diaľok, no v tom rannom šere zablikajú milióny snehových vločiek. Hotová chumelica!
Paradoxne sa to stáva v čase jarných prázdnin. A tak sú aj detské tváričky prilepené na sklách okien, aby ich obdivovali. Sneh ich teší. Krajina sa rozsvecuje. Pochmúrnosť vystrieda prirodzená bieloba. Všetci snívajú o zimných radovánkach, ktoré im čas nedoprial...

Koniec januára a začiatok marca bývajú vždy prazvláštne. Akoby sa zima nadychovala k svojmu poslednému skvelému kúsku. Túži naposledy očariť. Je to veľká figliarka. Aj keď má svoje svetlé i tienisté stránky. Taký je však život so svojím večným kolobehom...

Nastáva obdobie príprav. Treba vyhrnúť rukávy. Chalupári ožívajú. Otvárajú studienky. Jar sa uškiera. Jej náruč je nekonečná. Zrod nového života. Na jeho nekonečnosti pracujú mnohí ľudia. Snažia sa. Majú svoje sny a predstavy. To človek je nekonečný... Privítame jar? Ba skôr – ona zrejme prekvapí nás... To už sa slnko vracia na svojej púti, lebo nabralo dostatok nových síl. Kde bolo? Kde sa ukrývalo? Zachováva v sebe trochu tropiky i zdanlivú mrazivosť polárnej žiary. Slnko je vskutku veľký čarodejník. Máme sa na čo tešiť...