Článok pokračuje pod video reklamou
Výstuž stropu zabila l. marca predpoludním v podzemí päťdesiattriročného Pavla Kordeka z Čadce. Zomrel na mieste. Smrteľný úraz sa stal v hĺbke okolo 780 metrov pod povrchom. Časť stropu sa na vedúceho pracovnej čaty prevrhla na prekladisku. Privolaný lekár banskej záchrannej služby už mohol len konštatovať smrť. Banské zariadenie spadlo na baníka v okamihu, keď s ním na prekladisku manipuloval. Ako uviedla hovorkyňa OKD Věra Breiová, nehodu v súčasnosti vyšetruje komisia zložená zo zástupcov obvodného banského úradu, odborov a vedenia Dolu ČSM. Podľa nej ide v tomto roku o prvý smrteľný úraz v podzemí OKD. Vlani pri práci zomreli traja baníci.
V januári 2006 napríklad uvoľnený blok uhlia zabil poľského baníka. Muž utrpel vážne zranenia, ktorým na mieste podľahol. V roku 2005 zomrelo v baniach OKD šesť ľudí. Dvaja z nich boli Kysučania. Išlo o 46–ročného Štefana Kalužníka z Budatínskej Lehoty a jeho kolegu a kamaráta, 42–ročného Jána Janáča z Nesluše. V utorok 7. júna pred 7.30 ráno ich zavalilo v bani Darkov. Pripravovali likvidáciu jedného z pracovísk, ktoré bolo 770 metrov pod povrchom. Išlo vraj o nešťastnú náhodu. Zavalilo ich pravdepodobne po náhlom uvoľnení nadložia, čo zapríčinila tektonická stavba horniny. Banskí odborníci hovoria o tom, že mali veľkú smolu. Ak by došli na miesto tragédie o päť minút neskôr, hornina by už bola vysypaná. Na mieste boli spolu s dvadsiatkou kolegov, ale práve Ján a Štefan stáli na mieste, kde sa hornina uvoľnila.
Rovnako ako oni, aj Pavol Kordek každý deň dochádzal na Karvinsko za prácou.
Kolegovia o ňom hovoria len v superlatívoch. „Pracoval som s ním ešte v bývalej „Tatrovke“, terajšej AVC. Bol to fajn kolega, dobrý chlap. Potom odišiel na šachtu. Robil tam asi 15 – 16 rokov,“ spomína Tomáš Prívara z Čadce.
Hovorí aj o dni, keď sa stalo nešťastie. Spolu s Pavlom totiž pracoval jeho zať Pavol Palčo. „Boli to kamaráti. Ráno išli spolu baníckym autobusom do roboty. Keď prišiel zať domov, bol celý roztrasený. Povedal nám, čo sa stalo. V baníckom autobuse sedávali spolu. Bolo tomu tak aj v to ráno. Pri ceste domov už môj zať sedel na sedadle sám. Bol z toho veľmi zronený. Keď mi to povedal, bolo to strašné. Veď aj ja som ho poznal a priatelili sme sa,“ hovorí T. Prívara. Rovnako bude chýbať aj svojej rodine, o ktorú sa vzorne staral. Manželke, synovi, dcére, dvom vnúčatkám i celej svojej rodine. Pavol pochádzal z deviatich súrodencov, pred niekoľkými rokmi prišiel pri nehode o život jeho 40-ročný brat, ktorého zrazil autobus. Tentokrát si karvinská baňa opäť vybrala krutú daň. O život tam prišiel ďalší človek. Snáď svätá Barbora, patrónka baníkov, bude odteraz bdieť aspoň nad tými, ktorí zostali kráčať v Pavlových šľapajach. Príbuzní, priatelia a spolupracovníci sa s ním rozlúčili 7. júna na cintoríne v Čadci U Krkošky.
