Medzi nové pojmy možno v ostatnom čase zaradiť aj výraz mediácia. Hoci o nej hovoríme stále častejšie, málokto vie, čo vlastne znamená. V stručnosti možno povedať, že prostredníctvom nej sa dá riešiť mnoho problémov a vyhnúť sa takzvaným „kamenným inštitúciám“ napríklad súdnictvu. Pod pojmom mediácia chápeme riešenie konfliktu dvoch alebo viacerých strán neutrálnou osobou.
Znamená to intervenciu tretej strany v konflikte. Táto tretia strana pritom nemá rozhodovaciu právomoc, je to odborník, ktorý pomáha sporiacim sa nájsť prijateľné riešenie. Mediáciu možno z latinčiny preložiť ako sprostredkovanie. S tým súvisí aj pojem negociácia. Má význam vyjednávania. Ide o vyjednávanie medzi dvomi alebo viacerými ľuďmi. Vyjednávanie je možné, keď sporiaci sú ešte schopní spolu komunikovať a hľadať pre obidve strany prijateľnú dohodu.
O tom, čo mediácia znamená v praxi, sme sa porozprávali s Františkom Skokanom z Kysuckého Nového Mesta.
V minulosti sme sa s niečím podobným nestretli, prečo vznikla potreba zavedenia mediácie?
Potreba inej alternatívy vzišla aj zo zdĺhavosti riešenia sporov súdnou cestou, z vysokej zaťaženosti súdnictva agendou, ktorú v zahraničí riešia inými spôsobmi. To, že je to krok správnym smerom, potvrdzuje aj častá nespokojnosť strán s výsledným rozhodnutím, ku ktorému niekedy nemajú žiadny priestor na vyjadrenie. Pri mediácii môže dôjsť k objasneniu postojov jednotlivých strán, pochopeniu vzájomných stanovísk, vysvetleniu motivácie správania, pochopeniu konania v danom konkrétnom momente.
Čo je najväčším prínosom takéhoto spôsobu riešenia konfliktov?
Prínosom mediátorov je to, že v priebehu procesu mediácie umožnia, aby sa zúčastnené strany pochopili, aby pri stanovení dohody hľadali veci, ktoré sú spoločné, spájajú ich a nie tie, čo ich rozdeľujú a aby prostredníctvom čiastkových dohôd mohli dospieť k celkovému vyriešeniu konfliktu. Výsledok mediácie by mal teda ovplyvniť budúcnosť. Mediácia je alternatívny spôsob riešenia konfliktov, v ktorom sa dôraz kladie na záujmy zúčastnených strán, budúcnosť vzájomného vzťahu. Je to pružný spôsob riešenia sporov, ktorý predpokladá ochotu všetkých zúčastnených strán podieľať sa na hľadaní najvhodnejšieho riešenia. Výsledkom mediácie je dohoda, ktorej obsah tvoria a odsúhlasujú zúčastnené strany. Mediátor v tomto procese nepôsobí ako rozhodca, sudca, ale ako strážca procesu, teda ten, kto dbá na to, aby účastníci mali rovnaký priestor, aby dohoda bola vyvážená.
Je to práca s ľuďmi, čo je na nej najťažšie?
V tejto práci je potrebné, aby mediátor zostal nestranný, aby sám nezačal veci riešiť v záujme urýchlenia hľadania riešenia. Pre niekoho môže byť ťažké, aby sa nedal vtiahnuť na jednu alebo druhú stranu, aby zúčastnené strany nemali pocit nadržiavania, preferovania, alebo, aby sa vyvaroval toho, že bude vtláčať svoje riešenie konfliktu zúčastneným stranám. Mediátor v rámci riadenia procesu mediácie musí nechať priestor zúčastneným stranám, aby sa sami dopracovali k spoločnému riešeniu, zabezpečiť, aby sa vzájomne počúvali. Najťažšie a zároveň najdôležitejšie je pozorne počúvať. Pri hľadaní riešenia sa môžu prediskutovať aj veci, ktoré spolu zdanlivo nesúvisia, no paradoxne môžu pôsobiť ako prekážka na ceste k dosiahnutiu dohody, vyriešeniu sporu.
Kto sa môže stať mediátorom?
Túto prácu vykonávajú ľudia, ktorí spĺňajú zákonom stanovené podmienky, t. j. – majú vysokoškolské a špecializované vzdelanie, sú bezúhonní a sú zapísaní v zozname mediátorov. Vzhľadom k tomu, že mediáciou sa môžu riešiť spory z rôznych oblastí, nie je potrebné mať špecializované vysokoškolské vzdelanie, ako napríklad právo. Mediátor by mal byť predovšetkým komunikačne zdatný, tolerantný a ochotný počúvať. Zákon o mediácii v SR platí od roku 2004 a vzťahuje sa na mediáciu mimo trestno - právnych vecí, ktoré sú riešené iným zákonom.
Sú ľudia ochotní a prístupní riešiť konflikty takýmto spôsobom?
Vzhľadom k tomu, že je to nová záležitosť, ľudia nie sú dostatočne informovaní a tiež tu pôsobí určitý stereotyp. Zatiaľ nie je mediácia dostatočne využívaná pri riešení sporov, najviac sa využíva pri riešení partnerských konfliktov, kde ich aj v minulosti do určitej miery riešili bývalé manželské a predmanželské poradne. Často sa stáva, že takáto forma riešenia sa využije ako posledná, pokiaľ nie sú jednotlivé strany spokojné s rozhodnutím autoritatívnych inštitúcií, alebo ako východisko z núdze, keď už všetko zlyhalo. Postup by však mal byť práve opačný – až keď zlyhajú všetky pokusy o dohodu, samozrejme, pri rešpektovaní a vzájomnej úcte účastníkov, malo by sa voliť rozhodnutie autoritou. Mediácia predpokladá ochotu a vôľu dohodnúť sa, rešpekt a zodpovednosť voči dosiahnutému výsledku. Ľudia pri riešení sporu nestrácajú svoju dôstojnosť, spor je možné riešiť v aktuálnom čase, teda netrvajú veľmi dlho, napríklad roky a tiež ich finančná náročnosť je nižšia.
V akých konkrétnych situáciách je vlastne možné mediáciu využiť?
Mediáciu je možné využiť pri riešení rodinných sporov – napr. pri rozvodoch (vysporiadanie majetku, úprava kontaktu s deťmi, starostlivosť o deti), ale aj pri riešení bežných rodinných konfliktov – medzi partnermi, rodičmi a deťmi. Ale tiež pri obchodných sporoch, pri dohode o vyrovnaní záväzkov, nastavení pravidiel spolupráce, starostlivosti o spoločný majetok. Je možné ju použiť aj ako formu na riešenie konfliktov medzi rôznymi skupinami – napr. na školách, v spolužití rôznych skupín, ktoré uznávajú iné priority, majú rozdielne záujmy.
Skúsme teda na záver načrtnúť postup, aký by mali ľudia zvoliť, ak sa rozhodli riešiť spor pomocou mediátora?
Najčastejšie jeden z účastníkov, ale môžu i obaja spoločne, osloví mediátora, ktorého si vybral, stručne popíše situáciu a uvedie kontakt na druhého účastníka. Toho potom osloví mediátor s ponukou možnosti riešenia sporu. V prípade súhlasu sa dohoduje spoločné stretnutie, na ktorom sa objasňujú pravidlá procesu mediácie, podmienky a ďalší postup. Zúčastnené strany sa na mediácii zúčastňujú dobrovoľne, musia s ňou súhlasiť. Ak niektorá zo strán odmietne účasť, mediácia sa neuskutoční alebo skončí bez dosiahnutia dohody.