V niektorých oblastiach stredného Slovenska sme sa mohli zoznámiť s čipkárkami. Bola to činnosť, pri ktorej ľudia zmysluplne využívali svoj voľný čas. A stretávali sa.
Frivolitkovanie je málo známa textilná technika vyhotovenia čipky, viazanej z uzlíkov. Vznikla ako snaha napodobňovať paličkovanie a šitú čipku, ale používa sa pri nich iná technika. Kým pri paličkovaní a čipke je základom prekríženie nití bez vzniku uzla, u frivolitiek je základom práve uzol. Na tvorbu frivolitkovanej čipky je potrebný člnok, na ktorý sa navíja priadza, a pomocou neho sa viažu uzlíky. V minulosti boli člnky, ktoré používali šľachtičné, vyrobené zo zlata, striebra, gravírované alebo zdobené drahokamami či emajlom. Dnes sú prevažne umelé.
Pani Elena Kubínová z Čadce patrí k ženám, ktoré ovládajú túto techniku. Naučila sa ju v rámci trojmesačného kurzu. Vychodila síce Rodinnú školu v Kežmarku, kde sa aj narodila, ale, ako sama hovorí, o frivolitkovaní u nás nebolo vtedy ani počuť. Teda aspoň v ich škole.
„O možnosti navštevovať takýto kurz som sa dozvedela na stretnutí nášho spolku Živena. Organizovali ho kolegyne zo Žiliny,“ objasňuje, ako sa k frivolitkovaniu dostala. Keď počula, že si môže rozšíriť znalosti o ďalšiu ručnú prácu, ktoré sú, mimochodom, aj jej koníčkom, neváhala.
„Frivolitkovanie vyzerá na prvý pohľad zložito,“ hovorí. A pokračuje tým, že keď človek získa prax, je to veľmi jednoduchá a krásna práca. Ruky jej len tak tancujú, pohrávajú sa s člnkom, až z nich vzíde čipkovaný kvietok. Hotové umelecké dielo!
Elena Kubínová sa zúčastňuje na rôznych akciách, v rámci ktorých predvádza svoj zručnosť a to nielen na Slovensku, ale i v susednom Česku a Poľsku. Na svoj vek je veľmi vitálna. „Frivolitkovaná čipka ešte len čaká na svoje objavenie a uplatnenie,“ presviedča nás a dodáva, že sú tu naozaj široké možnosti jej využitia. Rôzne dekoratívne dečky, prívesky, odevné doplnky, dokonca aj veľkonočné vajíčka ozdobené touto technikou prekvapia príjemným vzhľadom a potešia každé oko.
