Článok pokračuje pod video reklamou
Veď práve na nej možno vidieť, kto mal akú presnú mušku a je v priateľskom vzťahu s bohyňou lovu Dianou. Tradíciu majú aj výstavy trofejí, ktoré každoročne organizuje Slovenský poľovnícky zväz – regionálna organizácia v Čadci.
Ani tento rok nebol výnimkou. Všetci, čo v dňoch 28. marca až l. apríla zavítali do čadčianskeho domu kultúry, si mohli pozrieť výsledky snaženia kysuckých poľovníkov. Z toho, čo prezentovali, bolo možné usúdiť, že nesedeli za pecou, ale v krvi im skutočne koluje poľovnícka vášeň. Vystavených bolo 400 trofejí zveri, ktorú ulovili v minulom roku. Išlo o 118 jeleních, 246 srnčích, 10 danielích, 13 diviačích a 5 mufloních. Nechýbali ani trofeje vlka, piatich líšok a troch jazvecov. Kuriozitkou bol srnec parochniar, ktorého ulovili v PZ Oščadnica.
Aj keď každý poľovník je pyšný na svoju trofej (môže ísť o tie najmenšie parožteky, či diviačí klík), predsa len sme sa opýtali predsedu hodnotiteľskej komisie RgO SPZ v Čadci Ladislava Chrena na najväčšie unikáty. Presnejšie, ktoré trofeje získali ocenenia. Dozvedeli sme sa, že zaznamenali nárast jeleních trofejí, diviačie zasa získali viac medailí, no mierny pokles bol u srnčej zveri. „Bronzového“ jeleňa ulovili v PZ Vadičov (171,22 CIC). Poľovník Štefan Trúchly z PZ Oščadnica získal striebro za srnca (115,13 CIC), dva ďalšie srnce získali bronz. U danielov si vyslúžil „bronz“ Daniel Janek z PZ Povina (161,39 CIC). Šesť diviakov získalo strieborné a bronzové medaily. Najsilnejšia trofej bola z revíru Klub Zvadlivá v Harvelke a šťastným poľovníkom bol trofejou so 116,2 CIC Jozef Fedor. Dva jazvece komisia ohodnotila striebrom, strieborná a dve bronzové ceny sa ušli líščím trofejam.
Výstava pritiahla do Domu kultúry v Čadci veľký počet návštevníkov. Niet sa čo čudovať, veď bolo skutočne čo obdivovať.
Ako sme už písali, s jeleňmi to bolo tento rok dobré, presnejšie bolo viac trofejí. Poľovníci mohli byť spokojní. Zvlášť, keď si spomenuli na svojho patróna, svätého Huberta. Koľko, chudáčisko, musel prehýriť dní a nocí, kým sa mu zjavil jeleň so zlatým svietiacim parožím a z neho sa stal svätec. Aj keď nikto nečaká od jeho zverencov, že by ho mali nasledovať v neskoršom spôsobe života, jedno z tohto príbehu vyplýva. Oplatí sa čakať. Lebo raz sa možno každému z poľovníkov spoza stromu vynorí krásny paroháč. Jeho koruna krásy nemusí byť práve zo zlata. Stačí, keď bude „medailová“...
