V tomto týždni sa končí obdobie štyridsaťdňového pôstu.
Veľkonočné sviatky charakterizujú zelené konáriky, vŕbové prúty – bahniatka, vajíčka a obyčaje, ktoré boli znakom prebúdzajúcej sa jari a obnovy života. Používali sa už v staroslovanskom zvykosloví. V cirkevnom kalendári sa na Kvetnú nedeľu svätili bahniatka, ktoré posvätením získavali ochrannú funkciu. Zapichovali sa za rámy obrazov alebo za hradu domu na povale, aby ochránili obydlie a ľudí pred požiarom a pri búrkach pred bleskom. Na prelome 19. a 20. storočia ešte pretrvával v tento deň zvyk nosenia zelených prútov a vajíčok na hroby a zelenými prútmi sa šibal statok, aby bol zdravý. Významné dni veľkonočného týždňa sa začínajú Zeleným štvrtkom.
V cirkevnom kalendári je Zelený štvrtok dňom poslednej večere. Počas neho sa robil poriadok v domoch, umýval sa všetok riad, najlepšie tečúcou vodou v potoku, vymetali sa izby od smetí a od prachu, aby sa v domoch nedržal hmyz. V tento deň sa mladé dievčatá umývali pri potoku a česali pod vŕbami, aby im rástli dlhé vlasy a ostali mladé. Jarná tečúca voda mala symbolicky zmyť choroby a zabezpečiť zdravie a krásu. Na Zelený štvrtok sa tiež zaväzovali zvony ako symbol smútku nad smrťou Ježiša Krista. Na Veľký piatok, ktorý je v cirkevnom kalendári dňom ukrižovania a smrti Ježiša Krista, sa v ľudovom prostredí vykonávali očistné a prosperitné úkony. Ešte pred východom slnka sa na Kysuciach deň opäť začínal rituálnym kúpaním v potoku. Voda zbavená ľadu mala kúpajúcim sa zabezpečiť silu a zdravie po celý rok. Okrem toto v tento deň gazdovia značkovali zvieratá a maľovali kríže na dverách v maštali, aby ochránili domáce zvieratá pred zlými silami a bosorkami.
Na Veľký piatok sa dodržiaval prísny pôst. Varili sa len pôstne jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín. Varenie jedál zo zeleniny malo prosperitný charakter a symbolicky zabezpečovali dobrú úrodu. Preto sa varili dlhé makové rezance, šúľance bohato posypané makom, ktoré mali zabezpečiť rast obilia a bohatosť klasu. Veľkonočný týždeň pokračoval Bielou sobotou, počas ktorej všetko smerovalo k prípravám na zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Varili sa obradné jedlá, pripravovalo sa bravčové mäso, údené mäso, piekli sa koláče. Masť z mäsa sa potom odkladala, lebo sa verilo, že má liečivé a ochranné účinky. Zapaľoval sa nový oheň, ktorý sa posväcoval v kostole a v ľudovom prostredí sa mu pripisovala ochranno-magická úloha, rovnako aj uhlíkom z ohňa. Po prvej omši na sa Bielu sobotu rozväzovali zvony na kostoloch. Veľkonočná nedeľa bola v cirkevnom kalendári dňom vzkriesenia.
Je dňom ukončenia štyridsaťdňového pôstu. Jedlá, ktoré sa obradne navarili deň pred tým, sa v nedeľu posväcovali v kostole. Svätili sa vajíčka, koláče, mäso a iné. Po omši gazdiná s jedlom utekala domov, pretože sa verilo, že čím skôr príde, tým skôr budú žať a zbierať úrodu. Doma pri stole potom gazda rozdelil obradné vajíčko medzi všetkých členov rodiny. Vajíčko bolo znakom plodnosti a obnovy života. Škrupina z vajíčka sa nevyhadzovala, ale dávala sa do siatín, alebo sa hodila priamo na pole, aby ochránila budúcu úrodu. Vodou z veľkonočného mäsa gazdiná potrela zvieratám pysk a nohy, aby ich ochránila pred chorobami. Mladé dievčatá v tento deň zdobili vajíčka pre mládencov. Posledným dňom veľkonočného sviatkovania bol Veľkonočný pondelok, s ktorým sa spája predovšetkým šibanie korbáčom a polievanie vodou. Na Kysuciach chodili mládenci po šibaní už v skorých ranných hodinách. Ako prvé najskôr vyšibali svoje frajerky. Polievalo sa s vedrami vody, alebo sa dievčatá hádzali priamo do potoka. V dome potom dievčatá mládencov pohostili jedlom a pálenkou a obdarovali maľovanými vajíčkami.
Veľkonočné sviatky boli v ľudovej tradícii dňami, ktoré znamenali návrat jari, obnovu prírody a nového života.
Autor: Pavol Markech