Aj keď, pravdupovediac, v poslednom čase jeho nohy skôr brúsia cudzinu. Reč je o Lukášovi Hanulákovi, ktorý je študentom Fakulty dramatických umení na Akadémii umení v Banskej Bystrici – Katedry filmovej dokumentárnej tvorby. Na otázku, na čo sa v škole zameriava, hovorí, že ide o tvorbu autorských filmov, či už hraných alebo dokumentárnych. „Nezaobídme sa však bez úplnej znalosti všetkých filmárskych remesiel – scenár, kamera, strih, réžia, produkcia,“ dodáva. Obsluha profesionálnych kamier patrí podľa neho k najlepším možnostiam, ako si privyrobiť a zároveň precestovať celý svet. Skúsenosti má ako kameraman Českej televízie v Prahe, kde pôsobí počas prázdnin už dva roky a zároveň ako kameraman istej audiovizuálnej firmy, s ktorou cestuje po celom svete.
Na mieste, kde sídli Santa Claus
V januári Lukáš navštívil Fínsko, konkrétne jeho severnú časť Laponsko. „Letel som z Zurichu, odkiaľ vedú linky len do Helsínk. Čo sa týka vnútroštátneho leteckého spojenia Fínskej republiky, je na veľmi vysokej úrovni a lety po celej krajine prebiehajú prakticky neustále. Dá sa cestovať aj vlakom, prípadne autom, no vzhľadom
k nízkym cenám leteniek je to zbytočné, pokiaľ však netúžite prezrieť si malebnú fínsku jazernú pahorkatinu s takmer 60 000 jazerami. Náš let z Helsínk do Kittily trval približne hodinu a pol. To už sme sa ocitli za polárnym kruhom, pár stoviek kilometrov od „hlavného mesta“ Laponska – Rovaniemi, kde „sídli“ aj obľúbenec Vianoc Santa Claus,“ opisuje Lukáš svoje zážitky.
Stretli sa aj so sobmi
Laponsko rozlohou zaberá jednu tretinu krajiny a z populácie vyše
5 000 000 Fínov tam žije len 200 000 obyvateľov, čo znamená 2 osoby na kilometer štvorcový. V lete tam slnko takmer vôbec nezapadá, naopak je to v zime, kedy je krajina pokrytá snehom a tmou. „Slniečko na horizonte vyšlo niečo po jedenástej hodine a zapadlo o druhej poobede. Úroveň svetla u nás na Slovensku zodpovedá takej šiestej hodine ráno. Najväčším turistickým lákadlom je nedotknutá krajina, husté lesy a jazerá plné rýb. Netreba zabúdať ani na zimné športy. Pri Kittile sú dve lyžiarske strediská s vysokou úrovňou služieb. Najobľúbenejším športom však zostávajú snežné skútre, s ktorými sme za jeden deň „urobili“ aj 180 km. Tak sme mali možnosť stretávať voľne žijúce soby, ktorých len v Laponsku je niekoľko desiatok, ak nie stoviek tisíc,“ pokračuje v rozprávaní mladý cestovateľ.
Noc v ľadovom hoteli
Lukášovou úlohou bolo natáčať skupinu Švajčiarov a Francúzov, ktorí si týždeň v Laponsku zvolili za originálnu dovolenku, počas ktorej si oddýchnu. Oddych za polárnym kruhom je, ako hovorí, pomerne nemožný, pretože na vás čaká obrovské množstvo dobrodružných atrakcií. Okrem pomalých záprahov, keď ich ťahal pár sobov a extrémne rýchlych skútrov, absolvovali niekoľkohodinový výlet psími záprahmi, kedy im oblohu osvetľovala nádherná polárna žiara. Tento úkaz nie je zasa taký častý a podľa domácich, s ktorými sa Lukáš stretával, je možné polárnu žiaru akýchkoľvek farieb vidieť priemerne
4-5-krát počas celej zimy. Jednu noc strávili v ľadovom hoteli, ktorý postavia vždy koncom novembra a všetko, vrátane baru a stoličiek, je vysekané z ľadových kociek. Teplota vo vnútri hotela zodpovedá teplote vonku, čo znamená od 0 stupňov po mínus 20 stupňov Celzia. V termálnych spacích vakoch s kožušinou sa to však dá absolvovať, aj keď počas noci, keď tam spali, bolo prijateľných mínus 10 stupňov. Vôbec teplota, či skôr chlad Laponska môže byť až smrteľná. „Napríklad, jedna moja známa z Kitilly robila skúšky na vodičský preukaz pri teplote –53 stupňov Celzia, čo je dosť už aj na Laponcov. Vôbec, Laponci sú veľmi priateľskí a zhovorčiví ľudia, ktorí vám ponúknu pomoc v akejkoľvek situácii. Raz sme zapadli autom v snehu a netrvalo ani minútu a už pri nás stáli dve autá plné usmiatych ľudí, ktorí nám s radosťou pomohli. Cestárov zo severu Fínska však nemôžem kritizovať, tí odvádzali s hromadiacim sa snehom na cestách doslova zázraky a jediné, prečo môžete zapadnúť, je váš chybný úsudok v zákrutách,“ spomína Lukáš.
Každý má vlastnú saunu
Tradície na severe Fínska pretrvávajú, takže každému chlapovi na opasku zbadáte nôž a „kuksa“ – čo znamená ručne vyrezaný hrnček z dreva. A tak aj naši slovenskí cestovatelia dostali vlastný hrnček a kdekoľvek zastavili na obed či na odpočinok, dostávali horúci čaj a kávu priamo do ich „kukse“. Laponci ako predjedlo s obľubou jedia chleba s maslom, ďalej sa ich jedálny lístok skladá z mäsitých jedál, ktoré im ponúka príroda - rôzne druhy rýb a sobie mäso. Treba podotknúť, že ich strava je zdravá a chutná, aj keď pomerne jednotvárna.
O zdravie ako také sa Fíni starajú svedomito, veď nie nadarmo je priemerná dĺžka života vo Fínsku 71 rokov u mužov a 79 u žien. Typickým prvkom laponských domácností je vlastná sauna – a ako otužovanie sneh a mrazivé jazierka. Lukáš sa smeje, vraj pekné na pohľad, ale ťažšie uskutočniteľné.
Oplatí sa vidieť...
„Celkovo je Fínsko nádherná krajina, navyše plná príjemných ľudí, ktorí v dnešnej dobe tak veľmi chýbajú tomuto svetu. Ak obľubujete cestovanie a ešte ste neboli na severe Európy, určite navštívte tento kus čistej zeme. Oslovia vás obrovské jazerá a neobývané pláne, hlboké lesy plné živočíchov, ktoré vidíme len vo filmoch, či rieky bohaté na život. Či už máte radšej zimu alebo leto, kedy vám slniečko svieti aj o polnoci a vy sa pokojne môžete vybrať s priateľmi chytať ryby a nasávať jedno z posledných panenských prostredí Európy. Každý, kto miluje prírodu, si nájde to svoje a zatúži po Fínsku ako po vlastnom domove,“ končí svoje rozprávanie Kysučan, ktorý ako jeden z mála mohol zanechať svoju „stopu“ v tejto nádhernej krajine.
