Po maturite nastúpil na Vysokú školu výtvarných umení do Bratislavy, kde študoval pri takých profesoroch ako sú Dezider Milly či Orest Durbay. Školu ukončil Cenou VŠVU za integráciu maľby v architektúre.
K umeniu ho to ťahalo v podstate už od malička. Umelecké gény zdedil pravdepodobne po svojom otcovi, ktorý však maľoval len pre seba, pre svoje potešenie. Pavol Muška „rozvinul“ umenie aj pre všetkých ostatných ľudí.
Po ukončení vysokej školy začal viesť život profesionálneho výtvarníka.
Ako hovorí sám umelec, začiatky neboli jednoduché. V panelovom byte, kde žil aj so svojou rodinou, na vysokej škole sa totiž oženil, aj maľoval. V stiesnených priestoroch sa mu pracovalo ťažko a tak začal mladý nadaný výtvarník cestovať do ateliérov Vlneny v Brne. Tam realizoval textilné tapisérie - Art Protis, čo je vlastne ukladanie farebného ovčieho rúna. Autor z neho skladá obraz, teda textilnú tapisériu. Súbor diel tohto druhu, Kompzícia I, II, III, môžeme vidieť aj v Galérii Muška, ktorá má sídlo v Kysuckom Novom Meste.
Mladý umelec chcel však tvoriť doma, blízko rodiny, a tak si najskôr prenajal miestnosť od mesta a neskôr kúpil rodinný dom, v ktorom mal ateliér. Neskôr s mestom spomínanú budovu vymenil za priestory na Námestí slobody, v ktorých je dodnes. Ľudia ich poznajú pod už spomínaným názvom „Galéria Muška“.
V názve dnes síce chýba písmeno “S”, ale ako hovorí so smiechom Pavol Muška, „určite si ho odniesol nejaký 'milovník umenia' ako suvenír.“
V priestoroch galérie umelec prezentuje nielen svoje diela, ale poriada tu aj výstavy svojich kolegov, ako napríklad maliara Ondreja Zimku či sochára Jaroslava Gaňu.
Poschodie domu využíva ako ateliér, v ktorom tvorí. Všade môžeme vidieť kopu štetcov, všelijakých túb a fľaštičiek, naplnených rozličnými farbami. Na plátne na stojane sa rodí ďalšie dielo tohto nadaného umelca. Pavol Muška vyštudoval vlastne monumentálnu tvorbu do architektúry, na základe čoho realizoval aj svoje najvýznamnejšie dielo - Kamennú mozaiku v čadčianskom dome kultúry. Tú realizoval výtvarník priamo na mieste. Pri pohľade na ňu je až neuveriteľné, z koľkých malých kúskov sa skladá a aká nádhera z nich vzišla.
Počas celej svojej tvorby sa venuje akvarelom, čo sú vodové „farbičky“, ktoré prenáša na papier. Motívy týchto diel vychádzajú z kysuckej krajiny. Snáď najcharakteristickejšími prvkami sú v jeho dielach obloha, horizont a zem. Do tohto priestoru výtvarník umiestni nejaký dej, ako stopu života, ktorý žijeme, či myšlienku, náladu. Pri pohľade na jeho obrazy máte pocit, že to čo na nich vidíte, je zázračné, niečo neskutočné. V tejto technike získal viacero ocenení. Štatutárnu cenu I. trienále akvarelu v Lučenci a Odmenu III. trienále akvarelu takisto v Lučenci, Cenu Martina Benku. To je len krátky zoznam cien, ktoré výtvarník získal. Svojími akvarelmi sa zúčastňuje aj na medzinárodných výstavách, napríklad vo Francúzsku, v Bulharsku. V týchto dňoch vystavuje tri akvarely v Mestskej hale v Hágu v Holandsku na výstave Slovenského moderného umenia.
To, že Pavol Muška je výtvarník všestranne nadaný, dokazuje aj fakt, že okrem textilných tapisérií, monumentálnej tvorby v oblasti architektúry a akvarelov venuje svoj čas tiež olejomaľbe.
V jeho tvorbe prevládajú najmä figuratívne diela. Monológ I, Návšteva a Impulz sú majetkom Kysuckej galérie v Čadci.
Tá poriadala pred dvomi rokmi, v rámci výstavy, prierez jeho tvorbou. Umelec v nej vystavoval všetky diela, ktorým sa v poslednej dobe venoval Okrem spomínaných techník sa výtvarník pustil aj do nového druhu olejomaľby, ktorá berie inšpiráciu
v kolážach. Maľuje na jednotlivé segmenty, tie rôznym skladaním vytvárajú vždy nové a nové kompozície.
Fotografia je niečo, čo v správnych rukách zveční kúsok z nášho života - našu mladosť, radostné i smutné chvíle. Preto nie je na tom nič zvláštne, že všestranný kysucký umelec si obľúbil aj tento žáner. Umeleckej fotografii sa venuje priebežne od ukončenia školy. Zvečňuje na nich väčšinou portréty jemu najbližších osôb. Tie sú prezentované buď samostatne, alebo v zostave niekoľkých modifikovaných tých istých motívov. V spolupráci s Kysuckou galériou, v rámci už spomínanej výstavy, vydali katalóg Výberu z tvorby Pavla Mušku.
Dnes sa venuje výlučne výtvarnej tvorbe ako výtvarník v slobodnom povolaní. Ako hovorí sám umelec, skúsenosti, ktoré získal ako štátny intendant Kysuckého kultúrneho centra v Čadci či ako generálny riaditeľ Slovenskej národnej galérie v Bratislave, využíva hlavne pre svoju orientáciu v zložitosti výtvarných prejavov v súčasnosti. Je predsedom Združenia výtvarných umelcov stredného Slovenska a členom Slovenskej výtvarnej únie v Bratislave.