Niektorí životopisci nazývajú Beňovského dobrodruhom, iní si všímajú jeho organizačné schopnosti a snahu preniknúť do života tzv. vyšších vrstiev spoločnosti. Veď vlastne sám z nich vyšiel: narodil sa vo Vrbovom v rodine plukovníka Samuela Beňovského a barónky Rózy Révaiovej.
Poznáme ho z kníh aj z filmu. V roku 1790 vyšli v Londýne zásluhou Johna H. Magellana jeho memoáre Pamäti a cesty. Teraz vychádza táto kniha na Slovensku zásluhou švajčiarskeho vydania francúzskeho originálu textu. Beňovský bol vyhnancom na Sibíri, ale aj váženým človekom. Dostal sa napríklad do Paríža a pôsobil v službách francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. Práve panovník ho povýšil na grófa a tiež vtedy získal hodnosť brigádneho generála francúzskej armády. Asi najslávnejším Beňovského činom bolo, že sa stal kráľom na africkom ostrove Madagaskar. Jeho kráľovstvo, ako sa dozvedáme od dejepiscov, „sa rozprestieralo od Ambrovho mysu na najsevernejšom výbežku Madagaskaru a siahalo až po Tamatavu, dnešné mesto Tvamasina. Hlavným sídlom ríše sa stala pevnosť Mauretánia.“ (M. Prašovský: Móric Beňovský, kráľ Madagaskaru, HR 5 – 6/ 2004, s. 27). Tu Beňovský skončil svoju púť – kolonistom sa znepáčil kráľ, obhajujúci nezávislosť svojich poddaných. Pevnosť dobyli, Beňovský zahynul guľkou útočníka.
Ako vznikla expedícia?
Dobrodruh, kráľ a spisovateľ Móric Beňovský určite inšpiroval mnohých ľudí. Aj dnes sa nájdu tí, ktorí ho chcú napodobniť, lebo ich lákajú ďaleké cesty. Už v minulých číslach nášho týždenníka sme vám, milí čitatelia, priniesli informácie o expedícii Madagaskar 2007. Hlavným organizátorom a iniciátorom bol Stanislav Machovčák zo Staškova, ktorý chcel opäť nájsť miesto posledného odpočinku Mórica Beňovského. Pri jeho cestovateľskom objavovaní ho sprevádzal ďalší Kysučan, Štefan Cisárik z Čadce a dvaja nemeckí priatelia. Expedícia nadväzovala na nedokončené dielo Františka Keleho, ktorý ako prvý Slovák pred jedenástimi rokmi tento hrob objavil. Na cestu na Madagaskar vyštartovali 1. apríla ráno zo Žilinského letiska šesťmiestnym lietadlom typu Piper Malibu Jetprop. Jedná sa o turbovrtuľové lietadlo, ktoré lieta vo výške 8000 m a letí rýchlosťou 450 km/hod. Celkový let trval 18 hodín a mal päť medzipristátí, tie boli v Grécku, Egypte, Sudáne a Keni. Expedícia Madagaskar 2007 dosiahla miesto posledného odpočinku Mórica Beňovského dňa 9. apríla, na Veľkonočný pondelok o 18. hodine miestneho času, v džungli, v bývalom kráľovstve Mauretánia. Po vyčerpávajúcej ceste a dvoch dňoch odpočinku expedícia objavila v meste Antalaha dva kanóny, ktoré boli odliate priamo v období kraľovania Beňovského. Expedícia sa z cesty naprieč celou Afrikou vrátila domov 18. apríla o 12. hodine miestneho času na Žilinské letisko. Všetci členovia expedície sa vrátili bez ujmy na zdraví a s veľkými zážitkami.
Z dôvodu zaneprázdnenosti iniciátora expedície, Stanislava Machovčáka, sme oslovili jedného z členov tejto expedície, Štefana Cisárika, ktorý sa podelil s nami o svoje zážitky.
Ako prebiehala vaša cesta naprieč Afrikou?
Prvú noc sme strávili na ostrove Kos, kde sme si vychutnávali európsku stravu, neuvedomujúc si, aká zmena nás čaká na druhý deň. Tá zmena bola extrémna, pretože sme mali medzipristátie na juhu Egypta, v meste na Níle, ktoré sa volá Asuan. Hneď po pristátí na letisku prišli zamestnanci letiska s ozbrojenou strážou, že za pristátie malého 2-tonového lietadla chcú 880 dolárov, čo je ako za Boeing 737. Asi po dvoj-hodinovom vyjednávaní sa nám podarilo cenu znížiť na 350 dolárov, s tým, že sme pochopili, že v arabskom svete neplatia žiadne pravidlá ani dohody. Ďalšie medzipristátie nás čakalo v Sudáne, v hlavnom meste Chartún, kde sme len doplnili palivo a po 2 hodinách odleteli na sever Kene, do mesta Loky-Cokio. Keňa je krajinou typicky africkou, kde ľudia sú milí, úprimní, i keď chudobní. Letisko Loky-Cokio vybudovala OSN, kde v blízkosti dráhy je utečenecký tábor zo Sudánu a Etiópie. Pri vzlete a pohľade na tento utečenecký tábor, ktorý má rozlohu asi ako mesto Turzovka, si človek uvedomí, ako a kde vlastne sám žije. Predposledná zástavka bolo mesto na juhu Kene, Malindi, na ktorom je vidieť už rukopis turistickej ekonomiky. Pláže sú prekrásne, Indický oceán má teplotu nad 30 °C a strava pozostáva len z rýb.
Posledný let na Madagaskar z Malindi trval 3 hodiny a 40 minút a prebiehal len nad hladinou Indického oceánu. Pre variantu zlyhania techniky sme mali zo sebou záchranné vesty a nafukovací čln. Zhruba po 7 dňoch sme dorazili do provinčného mesta Antalaha na severovýchode Madagaskaru, ktoré je vzdialené od Beňovského hrobu cca 55 km. Keď sme sa ubytovali v akom-takom hoteli, sme si uvedomili, že máme prvú časť expedície za sebou.
Ako prebiehalo hľadanie samotného hrobu Mórica Beňovského?
Na Veľkonočnú nedeľu Stanislav Machovčák najal 26-ročného sprievodcu Jimmyho, ktorý pochádza z dediny Ambodirafia, ktorá je miestom posledného odpočinku Mórica Beňovského. Mali sme veľké šťastie, lebo Jimmy o Beňovskom veľa vedel a dokonca jeho prapradedo sa s Móricom osobne poznal. Na cestu do dediny Ambodirafia sme vyrazili na bicykloch ráno o 8. hodine, s pocitom, že to hravo zvládneme. Našťastie nás napadlo, že pokiaľ k džungli vedie asfaltová cesta, nech ju absolvujeme taxíkom. Po vystúpení z taxíka sme sa pýtali Jimmyho, koľko ešte cesta bude trvať, ten, aby nás nesklamal, nám optimisticky povedal, že asi 15 km. No keď prešlo prvých 15 km, povedal, že sme len v polovici. Po prejdení 30 km nám oznámil, že tak za 2 hodiny tam môžeme byť. Cesta džungľou bola veľmi náročná, extrémna, pretože má pieskové podložie a stromy po minulotýždňovom cyklóne boli popadané. Všetky tri veľké mosty cez rieky, ktoré sme museli prejsť, boli zbúrané. O prebrodenie rieky sa postarali domorodci za úplatu, na člnoch, ktoré boli vyrobené z jedného kmeňa stromu. V jednom prípade nás bolo na loďke 20 a zostatok ponoru bol 10 cm. Vtedy sme vážne uvažovali, čo budeme robiť, ak sa potopíme, pretože v rieke žili až 5-metrové krokodíly. Našťastie, Pán Boh stál pri nás. Zhruba hodinu pred zotmením sme dorazili do dediny Ambodirafia, odkiaľ sme sa ešte asi 1 km predierali tak hustou džungľou, že nám museli dvaja najatí domorodci mačetami presekávať cestu. Zhruba 20 min. pred zotmením sme našli miesto posledného odpočinku Mórica Beňovského. Bol to vrchol našej radosti, pretože sme si uvedomili, akú dlhú cestu sme absolvovali, pri hrobe sme sa vyfotili, pomodlili za dušu Mórica Beňovského a Stanislav Machovčák si pomeral a zmapoval miesto, s ktorým určite bude mať ešte ďalšie zámery. Pomník pozostáva z nepekného betónového bloku, na ktorom bola v minulosti osadená bronzová ceduľa, že tu leží Móric Beňovský, maďarský cestovateľ. Táto ceduľa bola domorodcami buď odcudzená alebo odstránená.
Po zotmení sa pýtame Jimmyho, že v ktorom že to hoteli budeme spať. Jimmy priznal, že v džungli nie je žiaden hotel, že nás nechcel na začiatku cesty odradiť. Nakoniec sme prespali v chyži jeho rodičov. Chyže majú rozmer 2 x 3 m, sú postavené z dreva a palmového lístia. Samozrejme, všetko bez elektrickej energie a blízkej dostupnosti pitnej vody. Každodenná strava pozostáva z čerstvých rýb z oceánu a každodenným chlebom je ryža. Obchod prebieha bártrovým spôsobom a väčšina ľudí pracuje na plantážach s vanilkou. Na druhý deň nás čakala tá istá cesta naspäť do Antalahy. Ľudia nás zdravili, keď sme rozdávali cukríky, zbehlo sa ich aj sto. Údajne sme boli prví Európania, ktorí touto časťou džungle šli, pretože táto poľná cesta bola vybudovaná len pred troma rokmi. Stanko sa spýtal jedného náčelníka dediny, čo by v prvom rade potrebovali v dedinke, či studňu, alebo školu. Náčelník mu odpovedal, že v prvom rade kostol. Nad touto odpoveďou sme sa zamýšľali ešte veľakrát.
Dozvedeli sme sa, že ste našli aj dve delá z čias Mórica Beňovského.
Áno, v meste Antalaha žijú dvaja nadšenci, ktorí sa zaujímajú o históriu Mórica Beňovského. Je to nemecký dentista Bernd Szocke a miestny intelektuál. Tí tieto odliate kanóny majú doma. Našou snahou bolo ich presvedčiť, že jeden z nich by bolo dobré vystaviť na Slovensku v rodnom meste Beňovského, vo Vrbovom, ale o tomto oni nechceli ani počuť. Sľúbili nám, že tieto delá umiestnia k pamätníku Beňovského, ktorý chcú v budúcnosti v meste Antalaha vybudovať.
Povedzte nám niečo o živote na Madagaskare.
Madagaskar je štvrtý najväčší ostrov na svete, ktorý sa nachádza v Indickom oceáne, pri juhovýchode Afriky. Jeho rozmer je zhruba 1800 na 450 km. Vnútrozemie je hornaté a údolia a pobrežia sú pokryté džungľami. Hlavné mesto Antanarivo leží zhruba 2200 m n. m.
My sme sa pohybovali na severovýchode Madagaskaru, kde bolo bývalé kráľovstvo Mauretánia. Táto časť ostrova je veľmi chudobná, ľudia chodia zväčša bosí, ale oblečení, sú usmievaví a hlavne bez stresu. Hlavnou obživou je rybárstvo a pestovanie ryže a vanilky. Priemerná mzda na severovýchode Madagaskaru sú 2 eurá za deň. Za celý čas pobytu som nevidel žiadnu kriminalitu alebo hádku medzi domorodcami. Ich najväčšími nepriateľmi, z nášho pohľadu, sú nevzdelanosť, pretože za školstvo sa platí, a cyklóny, ktoré ich ohrozujú cca 2- krát za rok.
Aké máte plány do vašej ďalšej cestovateľskej budúcnosti?
Najskôr by som chcel poďakovať Stanovi Machovčákovi, že ma vzal do svojej expedície a že mi dal šancu to absolvovať. Na druhej strane mi aj Stano bol povďačný za to, že som šiel, lebo asi dva mesiace zháňal niekoho do partie, ale väčšina z oslovených mala obavy. Ak mi to finančné a časové možnosti dovolia, rád by som sa zúčastnil na podobnej ceste, pretože to človeku veľa obohatí
