Išlo o signálnu fanfáru, pričom dlhoroční kysuckí folklóristi Bartolomej Gernát a jeho syn Andrej tvrdia, že to nie je vôbec jednoduché a bežný človek na takejto „trúbe“ len tak nezatrúbi. S prezidentom Ivanom Gašparovičom si to však vyskúšali už viackrát.
Napríklad aj na minuloročnom Svetovom stretnutí Turzovčanov. V Čadci prijal prezidenta po tomto skvelom výkone primátor mesta Jozef Vražel spoločne s poslancami. Na počesť tejto významnej návštevy sa konalo slávnostné zasadanie mestského zastupiteľstva. O tom, že prezidentovi nechýba zmysel pre humor, svedčí fakt, že pohotovo odpovedal na otázku jedného z poslancov, „či sa mu páčia tunajšie ženy“. Samozrejme, že sa zachoval ako správny gentleman. Po skončení sa zapísal do pamätnej knihy. Za asistencie hradnej stráže položil veniec k Pamätníku Slovenskej národnej rady v Čadci. Stretol sa tiež so študentmi čadčianskych stredných škôl. Zaspomínal si aj na detské časy, keď si osobne vyskúšal divadelné dosky v detskom zbore. Stalo sa tak na stretnutí s ochotníkmi – divadelníkmi, ktorí prišli do Čadce na tohtoročný 40. ročník národnej súťažnej prehliadky ochotníckych divadelných súborov s inscenáciami pôvodnej slovenskej dramatickej tvorby Palárikova Raková. Diskusii s ochotníkmi zo Slovenska i zahraničia sa potešil. Podľa neho bolo príjemné zhovárať sa s nimi a počúvať archaickú slovenčinu. „Som rád, že aj v zahraničí dokážu prezentovať našu kultúru a umenie,“ povedal po rozhovore s divadelnými ochotníkmi a zástupcami slovenských krajanských spolkov.
Spomenul, že so Slovákmi v zahraničí sa stretáva pravidelne a prispieva im literatúrou a niektorými modernejšími pomôckami. Konkrétne spomenul Slovákov v Srbsku, Chorvátsku či Maďarsku. Dodal, že plánuje cestu na niektoré výročia vysťahovania Slovákov do Maďarska a do Chorvátska. Prezradil, že rád chodí do divadla a má rád amatérske divadlo. Už aj kvôli tomu, že ho hrávali aj jeho rodičia. Organizátori súťaže odovzdali prezidentovi pamätný list a pamätnú medailu. Na Mestskom úrade v Čadci si takisto prevzal darček, drevený reliéf – Kysuckú krajinu od akademického sochára Gustáva Švábika. Keďže nielen „kultúrou“ je človek živý, pán prezident si v Čadci pochutnal aj na dobrom obede. Menu pozostávalo z predjedla – proscutia (parmskej šunky a žltého melóna), teľacej polievky s pečeňovými knedličkami a mandľami. Hlavné jedlo sa nazývalo Panenka čínskeho mocnára, dezert tvorila jablkovo-orechová štrúdľa so šľahačkou. V rámci návštevy Kysúc prezident zavítal aj do Krásna nad Kysucou, kde sa stretol s predstaviteľmi mesta.
Autor: I. Hažíková