Výstava ponúka návštevníkovi výber jej najvýznamnejších kostýmových výprav (kostýmy a návrhy), ktoré vytvorila pre činohru, operu i balet. Výstava bola sprievodným podujatím 40. ročníka Palárikovej Rakovej a môžete ju vidieť vo výstavných priestoroch KG v Mestskom dome v Čadci do 20.mája.
Scénická a kostýmová výtvarníčka Helena Bezáková v r. 1952–1956 študovala keramiku na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave. Po dvoch rokoch štúdia maľby u prof. Jána Mudrocha na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, 1958–1962 pokračovala v štúdiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde ukončila štúdium scénografie u prof. Ladislava Vychodila a kostýmové výtvarníctvo u prof. Ludmily Purkyňovej. V rokoch 1962–1966 sa uplatnila ako kostýmová a scénická výtvarníčka v Štátnom divadle Košice. Od roku 1966 pôsobila ako kostýmová výtvarníčka v Slovenskom národnom divadle v Bratislave.
V tvorbe Heleny Bezákovej je dominantná farba ako nositeľka výrazu, tvarová jednoduchosť a bohatá štruktúra povrchu. Farba má vysokú výpovednú hodnotu najmä pri tvorbe kostýmov pre historické hry, opery a romantické balety. Farebné, materiálové a tvarové variácie robia z jednotlivých kostýmov priam samostatné umelecké artefakty. Vo svojej tvorbe uplatňuje bohatú škálu tradičných i netradičných textilných techník. Vytvára zaujímavé plastické štruktúry, ktoré často stavia do kontrastu s hladkými povrchmi, čím neraz dosahuje až sošnosť kostýmovaných hercov. Výtvarníčka dokáže svojou farebnou víziou, ktorú predostiera divákovi na javisku, vygradovať dej drámy od úvodnej zápletky, cez celý dramatický oblúk, až po rozuzlenie. Uplatňovaním princípu tvarovej jednoduchosti a štylizovanej skratky dosahuje údernosť a zrozumiteľnosť výtvarnej metafory. V činohre nadviazala tvorivý dialóg predovšetkým s režisérom Pavlom Hasprom a tím tradične dopĺňal scénický výtvarník Vladimír Suchánek. V opere spolupracovala najmä s režisérom Branislavom Kriškom a scénografom Ladislavom Vychodilom.
Bezáková navrhovala kostýmy aj pre ďalšie slovenské i zahraničné scény, napríklad v Banskej Bystrici, vo Zvolene, v Nitre, v Košiciach, v Prešove,
v Prahe, v Brne, v Ostrave, v Olomouci, v Sofii, v Novom Sade a v Rzeszowe. Ako kostýmová výtvarníčka spolupracovala tiež s televíziou. Bola ohodnotená viacerými cenami a verejnými uznaniami. Jej kostýmové realizácie boli v 70. rokoch ocenené na prestížnych medzinárodných výstavách zlatými medailami. V roku 1971 na medzinárodnej výstave scénografie a divadelnej architektúry Pražské Quadriennale a v roku 1973 na brazílskom Bienále výtvarného umenia v Săo Paolo. V roku 1987 získala striebornú medailu na Pražskom Quadriennale.
Autor: Barbora Tarageľová
