Horelický šport má svoju tradíciu, je to jasne definovaná mestská časť, má ihrisko i aké-také zázemie a ak bude medzi oboma klubmi spolupráca, môže to byť na prospech, záleží od zainteresovaných.
Najmä Horelickí činovníci by sa mali upriamiť na spoluprácu s FK Čadca, lebo tá im môže priniesť veľký osoh (doplnenie malej základne, posilnenie seniorského tímu a pod.) Z futbalových kuloárov však prenikli ďalšie informácie, že v pláne je založenie tretieho futbalového klubu v Čadci. Nuž, začínajú nám veru rásť ako huby po daždi.
Pripadá nám to smiešne, ba priam alibistické od zakladateľov, keď sa nechávajú počuť, ako im záleží na rozvoji a pomoci futbalu v meste. Každý rozumný človek predsa vie, že trieštením veľkého futbalu, ktorý sa môže pýšiť výchovou talentovanej mládeže, z ktorej vyšiel aj reprezentant Slovenska a dnes hráč anglického Boltonu Ľubomír Michalík, nemôže vzniknúť predsa nič dobré. Pýtame sa, vážení páni činovníci, čo vás vedie k tomu, aby ste brali právo našej futbalovej mládeži rozvíjať sa pod strechou najsilnejšieho futbalového klubu v regióne, zneužívali dôveru rodičov a zavádzali ich. Čadca má problémy s tréningovými plochami pre jeden klub a nemá 80 alebo 100 tisíc obyvateľov ako iné mestá, v ktorých funguje viacero klubov.
Zamyslite sa, milí priatelia futbalu, a úprimne si odpovedzte, čo je pre mladých futbalistov najlepšie? Mnoho futbalových priaznivcov, rodičov a detí, je z tejto situácie zmätených. Hľadajú odpoveď. Tá je podľa nás jasná: trieštenie a rozdrobenie beztak v súčasnosti náročnej práce znamená v tejto situácii pre futbal rozhodne len apokalypsu.
