Napriek zúfalej snahe rodiny a úsiliu policajtov vyše sto ľudí nenájdu. Zmizli bez stopy. Hľadanie možno prirovnať k povestnej ihle v kope sena. Niet ich. Ako by sa bola nad nimi zavrela zem. Pri slove „nezvestní“, ľudia majú na mysli aj tých, čo ušli pred spravodlivosťou do cudziny, slnia sa na malebných ostrovoch, preháňajú sa na jachtách, prípadne lovia ryby na Aljaške. O tých nie je reč. Nepatria sem ani odsúdení mládenci, ktorým sa nechce do „chládku“ a túlajú sa po reštikách. Ani väzni na úteku a neplatiči výživného. Tým sa v úradnej reči vraví - „hľadané osoby“. Nezvestní sú ľudia, ktorých zrazu niet. Nič nevyviedli, aspoň nič, o čom by vedela polícia, vyšetrovatelia, súdy. Deti, mladiství, starci, retardovaní jedinci, invalidi... a možno im práve hrozí nebezpečenstvo úrazu i smrti.
Jedným z mladíkov, ktorý nikdy neprišiel do rozporu so zákonom, bol aj 27 – ročný Ľuboš Zákopčan z Čadce – Žarca. Ten odišiel vlani v štvrtok 19. októbra o 22. 10 h z domu s vozidlom Citroën ZX tmavozelenej metalízy (ŠPZ CA – 426 AG), s tým, že mal na železničnej stanici v Čadci vyzdvihnúť istého známeho, s ktorým plánoval absolvovať cestu do Nemecka kvôli kúpe vozidla pre jeho manželku. Domov sa mal vrátiť na ďalší deň, teda v piatok 20. októbra vo večerných hodinách.
Doposiaľ však o sebe nepodal žiadnu správu. Je možné, že do plánovaného miesta ani nedorazil. Po ceste sa mohol stať obeťou nehody či trestného činu. Jednou z možností je, že leží v nemocnici a trpí stratou pamäti. Počas jazdy ho totiž mohol niekto prepadnúť, okradnúť a odcudziť mu doklady, podľa ktorých by ho mohli identifikovať. Policajti prípad stále vyšetrujú, no zatiaľ to vyzerá tak, že sa po tomto mladom mužovi doslova zľahla zem. Rodičia chlapca sú zúfalí. Jeho mama Katka hovorí, že ich syn bol slušne vychovaný. Za celé roky naň nemuseli zvýšiť hlas, či ho fyzicky potrestať kvôli jeho správaniu. Bývali v jednej domácnosti a vychádzali mimoriadne dobre. „Keď išiel do roboty aj päťkrát mi zavolal, čo robím,“ hovorí nešťastná matka, ktorá prišla o jediného syna. Spolu s manželom však stále dúfajú, že sa ho podarí nájsť.
Najhoršia pre nich je neistota. Sedemmesačné trápenie, dennodenné pátranie po tom, čo sa mohlo Ľubošovi stať, sa podpísalo na ich zdravotnom stave. Neprestávajú však veriť, že ho nájdu. Osobne pátrali po všetkých okolitých štátoch. Obtelefonovali množstvo úradov v Česku, Poľsku, Rakúsku, Nemecku. Opäť sa obrátili s prosbou aj na nás i vás, milí čitatelia. Pokiaľ by ste vedeli podať akúkoľvek informáciu o ich synovi, prosíme, zavolajte im. Ľuboš mal pri odchode z domu oblečené bledé nohavice, sivý pulóver s červenými lampasami a lemovaním okolo krku, čierne kožené sako so zapínaním ku krku, tmavohnedé semišové kožené topánky č. 39. Tento mladý muž je nízkej postavy, je 158 cm vysoký, má tmavohnedé, nakrátko ostrihané vlasy, tmavohnedé oči. Na krku mal hrubú zlatú retiazku s príveskom.
Rodičom nezostáva iné, než veriť a dúfať, že sa im podarí zistiť, čo sa s ich synom stalo. Vynaložili na to obrovské úsilie. Hovoria, že sú rozhodnutí podstúpiť čokoľvek, len aby ho našli. Ich rodičovská láska je skutočne obrovská....
Autor: I. Hažíková
