Sú deti, ktoré majú svoju mäkkú a voňavú postieľku, a sú také, ktoré ráno nevedia, kde budú večer spať.
Pre niektoré je prirodzené mať na stole denne teplé jedlo, iné sa poriadne nenajedli už týždne alebo mesiace.
Niekde majú detské ihriská, inde nikde neboli ani nebudú.
Veľa detí je našťastie zdravých, veľa detí je nanešťastie chorých.
Ak sú deti, ktoré majú svoj domov a majú kde bývať, potom sú aj deti, ktoré žijú doslova na ulici.
O niektoré deti sa dospelí starajú, tie druhé sa starajú o seba samé.
Niekde chráni deti právo, inde nemajú právo na nič.
Veľa hračiek patrí deťom, ktoré z nich majú radosť, lebo deti sa majú hrať. Preto sú deťmi. Veľa detí hračky nepozná.
Niekde chodia deti riadne oblečené a obuté, inde sú detské topánočky prepychom.
Detské tváre sa vedia smiať, vedia však aj plakať.
Detské ruky sa majú hrať, niektoré však poznajú iba prácu. Ťažkú prácu, ktorá má patriť dospelým.
Deti bývajú veselé, keď majú veľa priateľov, bývajú aj smutné, keď sú na svete samé.
Rodičia svoje deti milujú, rodičia svoje deti nenávidia.
Sú deti rozmaznávané, sú aj deti týrané akýmkoľvek spôsobom.
Sú na svete spokojné, ale aj nekonečne smutné deti.
Sú deti, ktoré majú krásne detstvo, no sú aj také, ktoré sú rýchlo dospelé, lebo inú možnosť nemajú.
Voľakto svoje dieťa po rokoch nájde, iný ho zo dňa na deň stratí a už nikdy nenájde.
Veľa sa ich rodí, veľmi veľa zomiera. Denne. V chorobe, vo vojnách, v bolesti alebo nešťastí, za ktoré nemôžu.
Každé dieťa by malo prežiť pekné detstvo. Aby sa nemuselo nikdy báť, aby bolo zdravé, milované, aby poznalo radosť a šťastie... Aby malo čas na hru, na školu, na priateľov a na to, čo ho zaujíma.
Ak to tak nie je, môžeme za to my, dospelí.
Jeden deň v roku je žalostne málo. Každý deň by mal byť dňom detí.
Autor: mm