Obchodník bez chrbtovej kosti

V dnešnej dobe je možné skutočne všeličo. Napríklad z večera do rána prísť
o prasa i peniaze. Poďme však pekne po poriadku. Päťdesiatpäťročný
Ján Poláček z Oščadnice je invalidný dôchodca a tak nečudo,
že nemá peniaze, ako sa vraví, na rozhadzovanie.

Skôr naopak. Snaží sa prilepšiť si aj tým, že si doma dochová prasiatko, hydinu, aby rodina nemusela kupovať drahé mäso v obchode. Vo februári reagoval na ponuku nejakého dílera a kúpil od neho tridsaťkilogramového bravčeka. „Dohodli sme sa telefonicky. Neviem jeho meno, ani odkiaľ bol. Mal som len číslo na mobil. Prasa mi priviezol a pýtal 2 400 korún. Všimol som si však, že bravček má napuchnuté ucho.

Predávajúci mi povedal, že ho uhryzla zrejme prasnica a cenu spustil na 2 200. Prasiatko mi však do rána skapalo. Tak som tomu chlapíkovi zavolal a povedal mu, čo sa stalo. Kázal mi, až ho zakopem, no nie príliš hlboko, aby sa naň mohol pozrieť. Neprišiel. Vtedy ani doteraz. Napriek tomu, že nám sľuboval, že privezie iné. Vyhováral sa, že nemá v takej váhovej kategórii. Dopadlo to tak, že v súčasnosti sa mu už na číslo, ktoré sme mali k dispozícii, nedá ani dovolať. Teraz je máj a my nemáme ani prasa, ani peniaze,“ lamentuje nešťastný dôchodca. Vraví, že už mu zrejme nezostane iné, než ísť so svojím problémom, ako sa hovorí, „na lampáreň“...