Predčasom sme v novinách písali o istom študentovi, u ktorého našli pri osobnej prehliadke drogy. Zareagovala na to spomínaná žena, ktorá nám napísala: „Zarážajúce je, že študentovi sa vlastne nič nestalo. Školu navštevuje naďalej a smeje sa do tváre iným. Konkrétne aj mne, nešťastnej matke ešte nešťastnejšieho syna. Ten takisto podľahol tomuto neduhu, nazývaného „droga“. Bol tomuto chlapcovi spolužiakom a kamarátom. Iné som nepočula, len to, že má hento – tamto. Behal za ním ako psík a počúval ho na slovo. Keď som apelovala v škole aj inde, neverili mi, že môj syn berie drogy.
Vraj odkiaľ by ich mohol mať. Týmto nechcem povedať, že môj syn je anjelik. Ale jedno som vedela. Že je strašne ovplyvniteľný. Mnohí rodičia sa boja alebo hanbia hovoriť o tom, že ich dieťa berie drogy, ale tým mu nepomôžu. Mlčaním alebo zapieraním len nahrávajú do kariet takým, ako je spomínaný študent. Oni neničia len naše deti, ale aj nás, celé rodiny. Prosím, ak chcete pomôcť našim deťom a ja si myslím, že už aj celému budúcemu pokoleniu, nemlčte a nebojte sa pozrieť pravde do očí a konajte, kým nebude príliš neskoro. Ak sa budú zatvárať pred problémami s drogami oči, dopadne to s našimi deťmi veľmi zle. Aj keď sa všade píše, že prechovávať a distribuovať drogy je trestné.“
Autor: ih