Tá žije už neuveriteľných sedemnásť rokov v ďalekej Kanade. Spoločnú reč sme našli hádam aj preto, že sme od rovnakého „fachu“. Aj ona je redaktorkou. Píše pre týždenník Kanadský Slovák. Nedalo mi neopýtať sa, ako sa našim rodákom žije za „veľkou mlákou“.
„V podstate tam vedieme navlas rovnaký život, ako tu na Slovensku,“ rozhovorí sa sympatická Kysučanka. Naši rodáci Slováci chodia do práce, varia pre svoje rodiny, starajú sa o domácnosť. Snažia sa uchovávať dedičstvo svojich predkov. Ako hovorí, slovenské tradície sú tam dominantné. Špeciálne montrealskí Slováci majú vraj veľmi bohatý kultúrny život. Pripravujú si rôzne predstavenia, ktorých scenáre si píšu sami. Týkajú sa najmä emigrantského prostredia. Raz do roka organizujú divadlo, na ktoré chodí mnoho kanadských Slovákov. Rodáčka z Kysúc nám prezradila, že práve ukončili folklórnu operetu.
Názov jej však ešte nevymysleli. A nielen scenáre, ale vyrábajú si aj kostýmy do hier. Divadelný súbor, zložený z kanadských Slovákov, nazvali Priadky. V ich zložení funguje aj tanečný súbor Lipa, ten sa predvádza a vystupuje na rôznych kultúrnych podujatiach. Divadelný i tanečný súbor patria do jednej z organizácií, ktoré sú združené v Slovenskom dome. Nachádza sa v ňom i Kanadsko-slovenská asociácia profesionálov a podnikateľov, v ktorej prezídiu sú tiež dvaja Kysučania, Anna Poláčková–Chrastinová a jej manžel Stanislav Chrastina. O pani Anke sme nedávno písali. Pre pripomienku, pracuje v kanadskej vesmírnej agentúre. V spomínanej asociácii poriadajú každoročne ples, v rámci ktorého finančne odmeňujú slovenských študentov za úspešné reprezentovanie Slovákov v Kanade, tiež za dobré výsledky v škole.
Sú verní tradíciám
O tom, že sú Slováci veľmi veriaci, svedčí aj fakt, že sa prevažne „zgrupujú“ pri slovenských kostoloch. Väčšia časť z nich sú gréko-katolíci, ale určite sa tam nájdu aj evanjelici a iní. Zaujímavosťou je i to, že najväčšie zastúpenie v Kanade majú naši rodáci z východného Slovenska. Pretože sú od svojich rodín vzdialení veľké diaľky, vládne medzi nimi družnosť. Možno ešte väčšia, ako medzi nami, žijúcimi vo vlastnej krajine. Často sa stretávajú, poriadajú rôzne akcie, raz ročne dokonca organizujú Slovenský deň. Počas neho sa stretne čo najviac Slovákov, porozprávajú sa, vystúpi folklórna skupina Lipa. Zaspievajú si spoločne slovenské piesne, varia slovenské jedlá. Asi päťkrát za rok organizujú tiež obedy, na ktorých sa tiež zúčastňuje veľa Slovákov. Slovenský duch tam vraj akosi stále pretrváva.
Kanadský Slovák
oslavuje okrúhle jubileum
V 50. rokoch boli v Kanade aj slovenské školy. Tie sa však zrušili. Deti, ktoré sa narodili Slovákom už za „veľkou mlákou“ slovenčinu zabúdajú. Je pre nich jednoduchšie komunikovať vo francúzštine alebo angličtine. Montreal je totiž francúzska provincia a naši rodáci sa tam musia naučiť používať prakticky dva jazyky - anglický a francúzsky. Pritom iné národnosti, a najmä Poliaci, ktorí tam žijú, o zachovanie svojho jazyka dbajú akosi viac. Viac sa snažia používať ho a prenášať ho z generácie na generáciu. Väčšina Slovákov býva na západnom pobreží, zvanom West Island. Majú jediný slovenský týždenník – Kanadský Slovák. Tento rok sa toto periodikum dožíva už neuveriteľných 65 rokov. Zaujímavé je, že je to jediné slovenské periodikum pre celú Severnú Ameriku. Bolo ich, pravdaže, viac, ale ostatné už alebo zanikli, alebo sa pretransformovali na mesačníky či štvrťročníky. Spomínaný týždenník je písaný v dvoch tretinách po slovensky a jedna tretina v angličtine. Je to tak jednak pre to, že dostáva vládnu podporu a jednak pre to, že čoraz viac hlavne mladých Slovákov číta už len tie posledné strany v angličtine. Čo je veľmi smutné.
Slováci sú roztratení po celej Amerike, najviac ich je však v Toronte. Sú to prevažne Slováci, ktorí sa priplavili do Kanady po roku 1968. Tých odradil hlavne jazyk. V celej Kanade sa používajú dva jazyky – anglický a francúzsky. Pretože Montreal je francúzska provincia, na prvom mieste je francúzština.
Vo svete sa nestratili
V Montreali žije tiež veľa Slovákov. Okrem iných aj naše dve rodáčky z Kysúc. Ako obidve hovoria, Slováci sa ani v takej veľkej krajine ako je Amerika, nestratili. Zastupujú tam veľmi významné posty a žnú veľké úspechy. Napríklad americká Slovenka Eva Petrášová je sudkyňou najvyššieho súdu v Quebecu. Anna Chrastinová zasa minulý rok získala ocenenie z vesmírnej agentúry NASA za projekt, na ktorom sa teraz zúčastňuje. Je to veľká „ruka“, ktorá pomáha pri budovaní vesmírnej stanice priamo vo vesmíre. Za „veľkou mlákou“ žije i veľa slovenských umelcov, spevákov, tanečníkov, ale i maliarov či sochárov. Nenadarmo sa hovorí, že „Slovač“ sa vo svete nestratí. Dokazujú nám to každodenným životom ďaleko od svojej vlasti. Je plnohodnotný, úspešný. Nič však nie je zadarmo. Za ich úspechom sa skrýva veľa odhodlania a driny. A tiež to, že sa vedia v ďalekom svete navzájom podržať, čo mnohí z nás nedokážeme ani doma, vo svojom rodisku...
